vďaka, Bill, že ste si znovu našli čas na rozhovor. Vidíte to aj vy z Washingtonu tak, že spojenci Ukrajiny váhajú?

Áno. A vidím to tak, že hlavnú zodpovednosť za toto celkové váhanie nesie Amerika, a to napriek tomu, že aj niektoré európske štáty sú tiež nerozhodné. Ale v zásade Európa prekonala v posledných dvoch rokoch väčšinu očakávaní, ktoré sme od nej mali, i keď tam máte zopár nešťastných výnimiek.

to áno, medzi tie nešťastné výnimky patrí aktuálna slovenská vláda.

No celkovo sú Európania k ruskej hrozbe bližšie, nebezpečenstvo im dýcha na krk, intenzívnejšie vnímajú brutalitu, hrôzu ruského útoku – už z geografického hľadiska ju skrátka nemôžu ignorovať. Aj my Američania sme sa zachovali správne, hoci sme váhali pri posielaní určitých zbraní Ukrajincom, ale až do septembra veci bežali v podstate, ako mali. V septembri sa všetko zastavilo. Kongres – alebo skôr republikáni v Snemovni odmietali hlasovať o súhlase s ďalšou pomocou pre Ukrajinu. Nik si nemôže zakryť oči pred faktom, že toto odmietanie spôsobilo Ukrajine reálnu ujmu. Mám na mysli ujmu nielen na bojiskách, ale aj psychologické škody, ktoré prispeli presne k tomu pocitu straty akčnosti, ktorý ste spomenuli.