pán Figeľ, boli ste prítomný pri dôležitých okamihoch vytvárania slovenskej zahraničnej politiky a jej integrácii do euroatlantického priestoru. Boli ste eurokomisár, vyjednávali ste vstup SR do EÚ, pôsobili ste aj pri našom vstupe do NATO. Odvtedy sa mnoho udialo, ale tie položené základy tu stále sú. Mohli by sme teda začať – s odstupom rokov – malou rekapituláciou. 

Hlavným vyjednávačom pre vstup SR do EÚ som bol vymenovaný vládou v októbri 1998. Keď sa Slovensko stalo členom Európskej únie 1. mája 2004, stal som sa ako prvý Slovák komisárom EÚ. V rokoch 2016 až 2019  som bol osobitným vyslancom EÚ pre náboženskú slobodu vo svete. Od roku 1999 som bol aj spolupredsedom vládneho výboru PRENAME, teda „Preparation for NATO Membership“, spolu s kolegami z ministerstva obrany – Jozefom Pivarčim, neskoršie s Rastislavom Káčerom. V novembri 2002 na samite v Prahe sme spolu s ďalšími 6 štátmi získali pozvanie do Aliancie.

ale tá naša cesta do NATO aj EÚ nebola taká ľahká, ako sa to dnes môže niekomu zdať v spätnom pohľade. 

Nebola ľahká ani priamočiara. Slovensko sa na jednej strane hlásilo k spomenutým dvom cieľom za každej vlády od vzniku republiky v 1993; prihlášku do EÚ odovzdal v júni 1995 Vladimír Mečiar do rúk prezidenta Chiraca za vtedajšieho francúzskeho predsedníctva v Cannes. Pekné mesto... 

také filmové. Veď aj on tam „zafilmoval“...

(smiech) Áno, bolo v tom čosi teatrálne. Slovensko ako jediný z desiatich vtedy relevantných kandidátov nespĺňalo politické kritériá na členstvo.

dá sa opísať konkrétne, v čom ich nespĺňalo, o aké parametre vtedy išlo? Ako sa to formulovalo? 

Po páde komunizmu bolo evidentné, že téma „ako ďalej v Európe“ dostáva nový význam. V roku 1993 dvanástka EÚ v Kodani definovala tzv. kodanské kritériá na členstvo v Únii. Medzitým v roku 1995 pristúpili Rakúsko, Fínsko a Švédsko. Bolo však zrejmé, že na obzore je historicky zlomové a najväčšie rozšírenie. Kodanské kritériá kládli na prvé miesto politické princípy. Ďalšie kritériá sa týkali ekonomickej konkurencieschopnosti, čo znamená v dôležitej miere obstáť tlaky konkurencie v prostredí Únie. K tomu patria aj záležitosti, ako boli zhoda výrobkov, verejné obstarávanie, štátna pomoc a pod. Ďalej tu bolo prevzatie acquis communautaire, teda harmonizácia legislatívy. V Madride roku 1995 pribudlo kritérium administratívnych kapacít, ktoré potrebuje štát nato, aby mohol fungovať v rámci väčšieho a komplexného spoločenstva. To všetko sa hodnotilo v roku 1997 v posudku Európskej komisie, a tam bolo Slovensko pri plnení politických kritérií v mínuse. Na Slovensku sme boli po zavlečení prezidentovho syna so spoluúčasťou štátnych štruktúr, došlo k vražde Róberta Remiáša, hrubo sa porušovala ústava, premiér Mečiar označil Ústavný súd za „chorý prvok“ na scéne. Boli manipulované verejnoprávne médiá a hrubo zneužívaná moc, čo začalo známou parlamentnou nocou.