Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Držitel Nobelovej ceny Anton Zeilinger pre .týždeň: Poháňa ma zvedavosť

.martin Mojžiš .rozhovory .téma

O jeho výsledkoch dokážu vášnivo diskutovať špičkoví svetoví fyzici aj prívrženci science-fiction. On sám dokáže rozprávať o fyzike nesmierne zaujímavo, s obrovským nadhľadom a zároveň s pozoruhodnou pokorou. Rakúsky experimentálny fyzik, nositeľ Nobelovej ceny Anton Zeilinger.

Držitel Nobelovej ceny Anton Zeilinger pre .týždeň: Poháňa ma zvedavosť ESET Anton Zeilinger prednáša na VII. ročníku vedecko-umeleckého festivalu Starmus 16. mája 2024 v Bratislave.

v posledných rokoch sa Nobelove ceny za fyziku zvyknú udeľovať buď za fundamentálne objavy, alebo za technologicky významné objavy. Nobelova cena, ktorú ste v roku 2022 získali spolu s Alainom Aspectom a Johnom Clauserom je v tomto smere v istom zmysle výnimkou. Vaše objavy sú totiž úplne fundamentálne, a pritom majú aj mimoriadny technologický potenciál – spadáte teda do obidvoch kategórií. Ktorú z týchto dvoch stránok vašej práce považujete vy osobne za dôležitejšiu?    

Tie dve veci sa navzájom nevylučujú. Pravdou je, že v našej skupine sme už pred mnohými rokmi našli ako prví niekoľko kvantových brán (kvantové logické brány sú základným stavebným prvkom kvantových počítačov, pozn. red.), z čoho by sa mohlo usudzovať, že sme prakticky zameraní. Ale to nie sme, o čom svedčí už len fakt, že sme si tie objavy nedali patentovať. Keby sme to urobili, boli by sme dnes o dosť bohatší. Pre mňa ale nikdy neboli aplikácie prvoradé. Takže hoci som bol vždy otvorený aj výskumu praktických vecí, mojou skutočnou motiváciou bolo hľadanie odpovedí na hlboké fyzikálne otázky. 

Hnacím motorom bola u mňa zvedavosť. A keďže každý máme k dispozícii len konečné množstvo času a konečné množstvo zdrojov – ľudský život je proste konečný, ako všetci vieme –, človek sa musí rozhodnúť, kam svoju zvedavosť nasmerovať. Ja som urobil už dávno vedomé rozhodnutie – a držím sa ho dodnes –, že svoj záujem sústredím na fundamentálne otázky. Je fajn, keď ľudia v našej skupine robia aj také veci, ako je napríklad kvantová komunikácia, ale pre mňa boli vždy najzaujímavejšie otázky týkajúce sa základov fyziky.

práce Johna Clausera z konca 60. rokov a Alaina Aspecta zo začiatku 80. rokov sú citované prakticky v každej modernej učebnici kvantovej mechaniky ako experimenty zásadné z hľadiska interpretácie kvantovej mechaniky. Vaše práce z 90. rokov sú podľa mňa viac spájané s pojmami, ktoré znejú skoro ako zo science-fiction: kvantové počítače, kvantová kryptografia, kvantová teleportácia. Na prvé počutie to naozaj znie viac ako technologická hudba budúcnosti než ako vyjasňovanie najhlbších základov vedy sto rokov starej.

To je pravda, ale základy kvantovej mechaniky tvoria veľmi dôležitú súčasť výskumu aj v mojom prípade. Nie vždy sa to však dá komunikovať spôsobom, ktorý by bol zrozumiteľný pre širokú verejnosť. 

 

BEZ VÁS SA NEPOHNEME

Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite