v rozhovore sa dočítate:
takmer sa už na Slovensku zabudlo na prvých šesť silovo karantenizovaných vylúčených rómskych komunít, ktoré boli obohnané policajnou páskou, betónovými zátarasami, strážené policajnými a vojenskými autami a obchádzali ich vojaci ozbrojení samopalmi. Skúmate túto tému od začiatku pandémie, k čomu ste vo vašom výskume dospeli?
Môj štvorročný výskum poukazuje na to, že Slovensko nasadilo silno sekuritizované reakcie voči Rómom počas prvej vlny COVID-19 pandémie, čo viedlo k tzv. militarizovaným karantenizáciám šiestich marginalizovaných rómskych komunít (skr. MRK). Počas druhej vlny bolo Slovensko jedným z mála štátov EÚ - ak nie jediným, ktorý sa opäť uchýlil ku karantenizácii celých budov, ulíc alebo osád, kde žijú Rómovia, za asistencie polície a ozbrojených síl.
Okrem skúmania sekuritizácie v prvej vlne, zozbierala som a zanalyzovala až 58 vyhlášok 20 Regionálnych úradov verejného zdravotníctva (skr. RÚVZ), ktoré boli cielené na MRK a podľa môjho kvalifikovaného odhadu sa tieto opatrenia dotkli približne 46 000 až 49 000 členov vylúčených komunít. Musím zdôrazniť, že tieto militarizované karantény obmedzovali alebo vážne porušovali základné práva a slobody príslušníkov MRK na Slovensku a preto som sa rozhodla preskúmať túto tému dôkladne.
bolo podľa vás nevyhnutné obmedziť najchudobnejšie komunity Slovákov na osobnej slobode v prvej vlne pandémie, kedy sme o tomto ochorení prakticky nič nevedeli?
Nebolo. V prvej vlne bol jedným opatrením regionálnej hygieničky z Regionálneho úradu verejného zdravotníctva v Spišskej Novej Vsi zakázaný styk všetkým, ktorí sa zdržiavali v šiestich lokalitách s ostatným obyvateľstvom. Išlo o viac ako šesť tisíc ľudí. Výsledkom mojej analýzy je, že toto opatrenie nemalo právny základ, pretože v tom momente, keď bolo prijaté, bolo ohrozené verejné zdravie druhého stupňa a bol v platnosti núdzový stav. V takejto situácii regionálna hygienička nemala kompetenciu prijať opatrenie, ktoré prijala. Inými slovami prijaté opatrenie bolo nezákonné a viac ako šesť tisíc ľuďom boli porušené základné ľudské práva a slobody.
aj vtedajšia verejná ochrankyňa práv skonštatovala porušenie práv v zatvorených rómskych komunitách počas prvej vlny.
Áno, môj výskum podporuje jej stanovisko, ale ide nad rámec tohto konštatovania, keď ilustruje ako autority cielili na MRK selektívne a kolektívne počas prvej a druhej vlny pandémie na Slovensku. Pričom členovia týchto komunít čelili striktnejším opatreniam, akým ostatné segmenty obyvateľstva nečelili.
prijímali sa podobné opatrenia aj v druhej vlne voči Rómom?
Áno. V druhej vlne prijímali RÚVZ vyhlášky špeciálne zamerané na MRK ako na bežiacom páse pričom tieto akty obsahovali vážne právne nedostatky a porušovali práva a slobody členom týchto komunít.
o aké nedostatky išlo?
RÚVZ nariaďovali mestám a obciam kontrolovať dodržiavanie karanténnych opatrení členmi MRK. Lenže RÚVZ nemali zákonnú kompetenciu poveriť mestá alebo obce dohľadom nad dodržiavaním nariadených opatrení. Tieto vyhlášky obsahovali len veľmi vágne odôvodnenie, že boli prijímané „z dôvodu pandémie ochorenia COVID-19“, neobsahovali konkrétne dôvody, ktoré by zdôvodnili potrebu zavedenia týchto reštriktívnych opatrení pre členov MRK.
Opatrenia sa pritom vzťahovali aj na pozitívne aj negatívne testovaných členov MRK, pričom v tom čase bola platná Vyhláška Úradu verejného zdravotníctva č. 42/2021 V. v. SR (Vyhláška č. 42/2021) umožňujúca opustiť miesto izolácie za účelom nákupu na zabezpečenie nevyhnutných životných potrieb aj osobám, ktoré boli pozitívne testované na ochorenie COVID-19.
Okrem toho, žiadne analyzované akty neobsahovali termíny ukončenia platnosti nariadených opatrení a boli zrušené svojvoľnými rozhodnutiami regionálnych hygienikov.
osobne ste počas nútenej komunitnej karantény navštívila MRK Glejovka v Pezinku. Napísali ste o tom reportáž a dokonca ste podali podnet Verejnému ochrancovi práv, ktorý skonštatoval porušenie základných práv a slobôd obyvateľov tejto lokality počas uzatvorenia vylúčenej rómskej komunity. Aké boli reakcie na váš podnet?
Reakcie boli rôzne, hlavne od tých, ktorí sa na nezákonnej karantenizácii osady Glejovka priamo podieľali.
Celý rozhovor si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.