ani jeden z vás nie je šéfredaktor elektronického média, ale robíte aj videá, čiže tú situáciu viete posúdiť. Matúš, vy v Denníku N dosť intenzívne sledujete to, čo sa deje na Slovensku.

Matúš Kostolný: To asi sledujú všetci, lebo Markíza je naozaj vážna vec. Je to najvplyvnejšia a najväčšia televízia na Slovensku. Hoci politici dokážu obchádzať aj ju, dokonca vyhrať voľby bez účasti v jej telediskusiách, stále sú tu státisíce ľudí, ktorí denne pozerajú správy na Markíze a ona je zdrojom ich informácií. Ak sa Markíza zmení a prestane robiť nezávislú žurnalistiku, tak to bude mať obrovský vplyv na celé dianie na Slovensku. 

Preto je dianie v jednej súkromnej televízii také vážne. Lebo na Slovensku nemáme silnú verejnoprávnu televíziu, ale Markíza v mnohých veciach nahradila to, čo by za normálnych okolností mala robiť silná verejnoprávna televízia. Možno preto to nie celkom chápu manažéri v Markíze, ktorí teraz prišli z Českej republiky. A preto je taký silný odpor aj v redakcii. Markíza posledných 20 rokov zohrávala inú úlohu ako bežná televízia, kde sú len psíčky a mačičky. Väčšinu času robila normálnu, slušnú žurnalistiku, a ak chcú toto skresať, tak je to vážny zásah do verejnej debaty.

oni tvrdia, že sa budú venovať tomu, čomu sa bežne venujú komerčné televízie. Je to dobrý argument?

Peter Bárdy: Či je dobrý alebo zlý, to je uhol pohľadu. Z môjho pohľadu to nie je dobrá správa. Markíza nie je totiž len podnik na zarábanie peňazí. Do veľkej miery prevzala na seba aj verejnú službu, ktorú by mali robiť verejnoprávne médiá – to je dedičstvo z čias mečiarizmu. Markíza mala od svojho vzniku vždy vyššiu dôveryhodnosť aj väčšiu sledovanosť ako verejnoprávne médiá, aj kvalitnejšie spravodajstvo až na pár výnimiek. To isté platí o politických diskusiách, o tých žánroch, ktoré sa môžu vláde zdať diskomfortné, s ktorými nesúhlasí a ku ktorým sa vyhraňuje. V tomto bola Markíza najsilnejšia, o tom hovoria aj čísla, polmiliónové sledovanosti spravodajských relácií alebo vyše tristotisícová sledovanosť diskusnej relácie Na telo Michala Kovačiča. Teraz postupne v komerčných televíziách zanikajú politické diskusie, takže z nich zostanú iba obyčajné komerčné televízie s tými psíčkami, mačičkami a lifestylovými témami. A to je chyba. 

MILAN ILLÍK/SITAProtest zamestnancov RTVS pred budovou Slovenského rozhlasu ako reakcia na schválenie zákona, ktorý ruší Rozhlas a televíziu Slovenska a nahrádza ju novou inštitúciou Slovenská televízia a rozhlas (STVR).

dobrí komentátori a moderátori odišli z TA3, v JOJ nie je žiadna debata. V slovenskej televízii debaty sú, ale poloimpotentné. A na Markíze nie je nič. Čo to bude znamenať pre bežného diváka, Štefan?

Štefan Hríb: Ja si myslím, že sa na to treba pozrieť trošku z nadhľadu. Po atentáte má mnoho ľudí zábrany otvorene hovoriť o tom, čo sa tu deje, lebo sa to ako keby nehodí. Ale to sa hodí vždy, lebo širší obraz je ten, že už dva-tri roky dozadu bolo vidieť, ako sa bývalá opozícia pripravovala prevziať znova štát do svojich rúk. Jasné, opozícia sa má usilovať vyhrať voľby. Ale toto nie je bežné prevzatie moci. Z hľadiska volieb áno, ale to, čo sa stalo od volieb, od Trestného zákona, cez ovládnutie televízií a ďalšie kroky, to je to, o čom sme roky písali. Viktor Orbán v Maďarsku je pri moci 14 rokov. Prečo je tak dlho pri moci neohrozene, hoci robí aj nepopulárne veci, hoci rastú ceny benzínu, hoci tam boli rady na benzínkach, keď u nás neboli?