zdá sa, že na začiatku vojny proti Ukrajine v roku 2022 Rusi očakávali „krátku a veselú“ vojnu. To sa nesplnilo. Dnes je to zdĺhavá, opotrebovacia vojna. Je toto v súlade s vašimi očakávaniami?
Bartłomiej Gajos: Neočakával som toľko podpory Ukrajine od Západu. Myslím si, že každý bol tak trochu prekvapený. Hovorím v prvom rade o vojenskej podpore, o tom, čo sme posielali na Ukrajinu od 24. februára 2022. Ak si zoberieme posledné vojenské vybavenie, ktoré sa poslalo na Ukrajinu, ako raketové systémy ATACAM, povedal by som: som trochu prekvapený, ale pozitívne prekvapený.
Łukasz Adamski: USA mali pred začiatkom vojny svoju stratégiu. Všetky varovania prezidenta Bidena v roku 2021 boli vyslovené v očakávaní, že to pomôže presvedčiť Putina neurobiť takýto vážny omyl. Ale keď sa vojna začala, väčšina západných krajín stratégiu nemala. V skutočnosti očakávali, že Kyjev padne v priebehu niekoľkých dní. Môže to poukazovať na viacero stereotypov. Bol to chybný odhad, no Poľsko má istú historickú skúsenosť. Vieme, že Rusko je poraziteľné, a veľmi dobre sme tiež vedeli, že Ukrajina na útok odpovie, že sa nevzdá. Prezident Duda navštívil Kyjev 23. februára 2022, teda deň pred napadnutím.
V tom čase v tejto veci, našťastie, nebol rozdiel medzi vládou a opozíciou. Poľské politické elity vedeli, že Ukrajina bude bojovať a má bojovať. Preto ju Poľsko začalo zásobovať od prvých dní vojny všetkými druhmi potrebného vojenského vybavenia a snažilo sa presvedčiť aj západné krajiny, aby zmenili prístup. Niektorí dobre informovaní ľudia to hovorili Bidenovi, keď navštívil Poľsko mesiac po začiatku agresie. Práve táto návšteva presvedčila Bidena, že stratégia USA sa má zmeniť a že Ukrajina prinajmenšom dokáže vojnu neprehrať. Isteže, Poľsko, čím myslím aj súčasnú poľskú vládu, chce, aby Ukrajina vojnu vyhrala. Sme si veľmi dobre vedomí, akú cenu by zaplatilo Poľsko, a tiež Slovensko a ďalšie stredoeurópske krajiny, keby Rusko na Ukrajine dosiahlo svoje ciele. Ak sa pýtate na to, či Poľsko očakávalo vojnu, odpovedám stručne: všetci sme verili, že vojne sa dá vyhnúť. Keď sa však vojna začala, poľské vedenie vedelo, že vojna bude pravdepodobne dlhá a Ukrajina bude bojovať.
povedzme, že v Poľsku to vedeli. Čítali však hlavné európske štáty, v prvom rade Nemecko alebo Francúzsko, motívy ruského správania správne? Vyslovovali sa názory, inak logicky znejúce, že Rusko do toho nepôjde, pretože by to rozrušilo štruktúru ich obchodu, poškodilo by to ich biznis, nebolo by to od nich racionálne. Ale oni do toho išli.
LA: Politici sú tiež len ľudia a majú sklony k tomu, čo sa nazýva „mind projection fallacy“, čiže predpoklad, že ich vlastné vnímanie reality zodpovedá samotnej realite. Západní alebo ruskí politici sú presvedčení, že vedia, ako iní politici myslia, že rozumejú, čo je racionálne a čo racionálne nie je. A často robia zahraničnú politiku na základe tohto chybného predpokladu.
teda si premietali sami seba do ruskej mysle.
LA: Áno. Mali vedieť, že ruské vedenie dokáže myslieť odlišne. A pokiaľ ide o poľskú skúsenosť: ak povieme, že Rusko začalo vojnu v dôsledku štátneho prevratu, ktorý vnímalo ako hrozbu národnej bezpečnosti, k tomu ohrozenie pravoslávneho obyvateľstva a tiež hrozba šírenia revolučných demokratických myšlienok, to nevysvetľuje to, o čom hovorím ako o ruskom ospravedlnení vojny proti Ukrajine. Vidíme tu v niečom podobný spôsob, akým sa Rusko ospravedlňovalo proti Poľsko-litovskej únii na konci 18. storočia. Ale nie je to dostatočné vysvetlenie ani ospravedlnenie dnešnej vojny proti Ukrajine.
o čo išlo?
LA: Rusko ospravedlňovalo svoju vtedajšiu agresiu proti Poľsku a rozdelenie Poľska troma argumentmi: údajným štátnym prevratom v Poľsku (v skutočnosti išlo o prijatie modernej ústavy); po druhé, ohrozením ruskej bezpečnosti v dôsledku revolučných a demokratických myšlienok, súvisiacich s Francúzskou revolúciou; a po tretie, diskrimináciou pravoslávneho obyvateľstva. A dnes počúvame o údajnej diskriminácii ruskojazyčného obyvateľstva na Ukrajine, potrebe „denacifikovať“ Ukrajinu (z Ukrajiny prichádzajú demokratické idey), o nezákonnom Majdane, nezákonnom zvrhnutí Janukovyča – tá istá argumentačná línia. Keďže máme historickú pamäť na 450 rokov susedstva s Ruskom, vieme lepšie rozpoznať ruské správanie v zahraničnej politike než západné štáty.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.