po eurovoľbách sa veľa hovorí o náraste krajnej pravice. Ako hodnotíte ich výsledok vy?
Aj ja ich hodnotím ako nárast krajnej pravice, hoci s tými pojmami sa narába trochu nepresne. Myslím si, že tá hranica medzi krajnou pravicou a ľavicou, medzi nacionalistami a populistami sa zmazáva. Je ťažké rozpoznať, kam presne niekoho zaradiť, ani to nie je dôležité. Podstatné je, že nacionalistickí a populistickí politici zosilneli. Mňa tiež mrzí, že z debaty úplne miznú zelené témy a životné prostredie. Na druhej strane, žijeme v demokracii a voliči takto nastavujú politikom zrkadlo. A nie je to odkaz len z jednej krajiny, je to veľká vlna, ktorá prechádza celou Európou. Vidíme to aj v Holandsku, vo Francúzsku, v Británii, teda v krajinách, ktoré boli vždy stabilne demokratické. Odohral sa aj zaujímavý posun v cieľoch, záujmoch a požiadavkách mladej generácie. Tu sa dostávam už do našej českej kotlinky. Kým pred piatimi rokmi bolo in, že budeme zachraňovať planétu, a mladí to veľmi tvrdo a intenzívne požadovali, tak v tejto chvíli sa ten apel stráca, mizne. Je to čiastočne doklad toho, že sa podarilo postaviť proti sebe našu konkurencieschopnosť a našu zelenú ambíciu, pričom si myslím, že to tak nemusí byť. Podľa mňa môže byť rozvoj zelených technológií impulzom pre domáci priemysel. Ale čiastočne je ten odklon od planetárnych tém aj dôsledkom príliš razantných až nezmyselných akcií aktivistov, ako je lepenie sa na ulice a polievanie obrazov, čo vyvoláva negatívne reakcie aj u tých, ktorí inak na planétu myslia.
bude mať nárast pravice dopad aj na politiku Európskej únie? Dôjde napríklad k prehodnoteniu Green Dealu alebo imigrácie?
Tie náznaky boli viditeľné už pred voľbami. Keď ste počúvali aj donedávna ešte razantných zástancov Green Dealu, tak boli veľmi opatrní – v otázke životného prostredia aj pri migrácii. To, čo by bolo pred pár rokmi brané ako extrémistické, je dnes vlastne mainstream. Je to tak preto, že mienka sa posúva, či už v dôsledku toho, aké chyby robia lídri Európskej únie, alebo v dôsledku masívnej propagandy, ktorá na nás pôsobí z Ruska alebo Číny. Dnes je možné uspieť vo voľbách s jednoduchým odkazom: „Vy mladí nemusíte mať nikdy elektrické auto. Ja som ten, čo zachráni spaľovacie motory – v tých vašich starých šunkách, ktorými budete môcť ďalej jazdiť, loviť dievčatá a plácať ich po zadku.“ To je naratív, ktorý mnohým dvadsiatnikom môže znieť dobre.
Celý rozhovor si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.