v rozhovore sa dozviete:

• čo v ňom zanechala skúsenosť s mŕtvou spolucestujúcou
• o čom chce hovoriť s neveriacimi 
• prečo pocítil volanie odísť zo Slovenska 

ako sa z českého ateistu stal najskôr slovenský protestantský farár a neskôr dekan teologickej fakulty v USA? 

Pochádzam prostredia, kde sa o viere nehovorilo. Až v dospievaní som začal hľadať, či má život nejaký hlbší zmysel. Vďaka tomu som sa dostal ku dvom kresťanom a tí ma zoznámili s Bibliou a základnými tézami kresťanstva. Príliš som im neveril, ale časom som začal vnímať, že viera v Boha má nejaké opodstatnenie. Ale obával som sa, že ak nejaká inteligencia nad nami existuje, mohla by mať nárok na môj život. A tak som otázku viery v Boha odsunul na neskôr.

cítili ste voči tej bytosti nejaký dlh, keď ste sa obávali nároku na váš život? 

Nie dlh, skôr, že ak by taká bytosť skutočne bola, mal by som asi niečo v mojom správaní zmeniť. Z toho, ako som chápal Bibliu, som mal dojem, že Boh by chcel ovplyvňovať môj život. Ale moc som to ešte vtedy nemal v hlave ujasnené. 

prečo ste tieto svoje pocity najskôr odsunuli na neskôr?

Chcel som o svojej morálke a živote rozhodovať sám. Bral som existenciu Boha skôr ako hypotézu, ktorá je možno pravdivá, ale ktorá by mohla sedemnásťročného človeka príliš obmedzovať. 

hovoríte o dvoch kresťanoch, ktorí vás sprevádzali pri vašom obrátení a viere v Boha. O koho šlo? 

Bol som súčasťou skupiny ľudí, ktorí už pred revolúciou vnímali potrebu robiť niečo užitočné pre iných. Nemalo to nič spoločné s náboženstvom. Po zamatovej revolúcii sme začali pracovať s deťmi s fyzickým postihnutím, ktorí bývali na okraji Brna. Chodili sme za nimi, brali sme ich na výlety, pripravovali sme pre nich kluby a tábory. Uvedomovali sme si však, že im nemôžeme ponúknuť nič trvácnejšie. Ako neveriacich teenagerov nás napadlo, že možno by nám s týmto vákuom pomohli veriaci ľudia, čo nás napokon priviedlo k hľadaniu niekoho, kto bol kresťan. Môj kamarát pozval svojho veriaceho spolužiaka, ktorý zavolal ešte ďalšieho priateľa. Začali sme sa stretávať a rozprávať. Každý utorok sme u toho vydržali niekoľko hodín. 

aký bol moment vášho obrátenia, kedy ste sa stali praktizujúcim kresťanom? 

Po jednom veľmi úspešnom a radostnom dni som sa vracal neskoro večer domov. Na zastávke som čakal aj s jednou pani, ktorá nastúpila do toho istého trolejbusu. Neušli sme ešte ani jednu zastávku, keď v tom tá pani do mňa znenazdajky vrazila, spadla, a hoci sme jej ihneď dávali prvú pomoc, na mieste zomrela. Prišiel som ako obarený domov a nevedel, čo robiť a len tak si otvoril požičanú Bibliu, ktorá ležala na stolíku pri posteli. Zrak mi padol na text Lukášovho evanjelia, kde prinesú Ježišovi správu o ľuďoch, na ktorých spadla akási veža. Ježiš im hovorí, že „vy tiež podobne zahyniete“.