včera Ukrajina slávila Deň nezávislosti – ako ho v tejto vojnovej situácii Ukrajinci prežívali?

Pre nich je to vždy veľký sviatok. Toto bolo 33. výročie nezávislosti, bola veľká akcia pred Chrámom svätej Sofie v centre Kyjiva, konali sa oslavy za prítomnosti poľského prezidenta Andrzeja Dudu a litovskej premiérky Ingridy Šimonyté. Samozrejme tak, ako to k týmto sviatkom patrí, prezident Zelenskyj udeľoval vyznamenania významným osobnostiam, väčšinou vojakom, niektorým in memoriam, takže vyznamenania za nich preberali ich manželky, rodičia alebo deti. A počas ruskej agresie má Deň nezávislosti ešte špeciálnejší význam – Ukrajinci veria, že žlto-modrá vlajka raz zaveje nad celým územím Ukrajiny, aj tým, ktoré teraz okupuje Rusko.

spýtam sa vás – ako diplomatky – na priebeh vojny. Pretože vojny sa vždy v dejinách vyhrávali aj na poli diplomacie. Táto vojna je asi ešte viac poznačená diplomatickým aspektom, lebo jej priebeh je závislý od pomoci spojencov pre Ukrajinu. Západní spojenci Ukrajine podporu sľúbili a aj jej ju poskytujú, ale je dostatočná? Závisí aj od určitých nálad v diplomatických kruhoch? Alebo ako to vnímate vy?

Myslím si, že tá podpora zo Západu, a teda aj z krajín EÚ a z inštitúcií EÚ, bola na začiatku vojny až neočakávane mohutná a rýchla. Zmobilizovali sme sa v podstate veľmi rýchlo k niečomu, čo bolo ešte pred troma rokmi nepredstaviteľné. 

Je ale pravda, že nato, aby Ukrajinci dokázali takúto silnú agresiu dlhodobo ustáť, potrebujú dlhodobú podporu. A momentálne je pre nich zložité preklenúť toto obdobie, ktoré je charakteristické tým, že sa na oboch brehoch Atlantiku, aj v USA, aj v Bruseli, v mnohých európskych krajinách, menia vládne tímy, prebiehajú voľby alebo príprava na voľby.