aká bola tvoja cesta od šéfredaktora webzinu cez profesionálne fotografovanie do startupu, ktorý odstraňuje nenávisť na internete? 

Vždy ma zaujímal dosah mojej práce, aby mala zmysel. Ale zároveň po 20 rokoch fotenia, okolo roku 2018 – 19, som zistil, že by som chcel zmeniť svoje smerovanie. Prišiel covid a ten pre ľudí na voľnej nohe, teda aj pre mňa, kompletne zasekol prácu. Vtedy som sa dostal k tomu, že som robil komunitného manažéra v Progresívnom Slovensku, pomáhal som organizovať členov, dobrovoľníkov, internú komunikáciu. Zároveň som začal robiť komunikáciu na sociálnych sieťach, aj pre Martina Hojsíka, podpredsedu Európskeho parlamentu. Hlavne po invázii Ruska na Ukrajinu sa ešte zvýšil počet nenávistných komentárov nielen v rámci PS, ale aj iniciatívy Kto pomôže Ukrajine, kde som tiež pomáhal s community managementom. Bola to záplava nenávisti. Zavolal som kamarátom, o ktorých som vedel, že sú experti v IT, či nemôžu niečo naprogramovať. Lebo na trhu nebola žiadna aplikácia, ktorá by skrývala nenávistné komentáre a zároveň nechávala plnú kontrolu užívateľovi. Sú práce, ktoré nikto nechce robiť, a jedna z nich je skrývať stovky komentárov, v ktorých vás niekto posiela niekam. Možno mi pomohla aj naivita, lebo som si myslel, že to bude jednoduchšie. 

to bolo kedy?

V roku 2022. 

to už bola AI použiteľná? Veď ešte celkom nedávno splietala nezmysly.

Mali sme vlastnú. AI tu bola už predtým, ale nebol to ešte taký boom. Ale k tomu sa ešte dostaneme. Spravili sme teda tím z ľudí, ktorí majú skúsenosti s programovaním, projektovým manažmentom aj AI. Keď sme urobili prvú verziu, ktorá fungovala dostatočne dobre v slovenčine, udiala sa tragédia v Teplárni. Nakontaktovali sme sa s Teplárňou a Dúhovým prideom, že tu máme takýto nástroj, nevieme stopercentne, ako to bude fungovať, ale radi vám pomôžeme v tejto situácii. V LGBTI+ organizáciách to fungovalo dobre, pomáhalo to odstraňovať nenávistné komentáre, ktoré aj po takej tragédii stále prichádzali.