tento rozhovor by mal byť najmä o súčasnom stave súčasného parlamentu, ale začnime asi tým, ako sa líšili jednotlivé parlamenty, v ktorých si bol poslancom.

Za vlády Ivety Radičovej v rokoch 2010 -  2012 som ako úplný nováčik zažil parlament, v ktorom boli zväčša štandardné politické strany a aj správanie poslancov sa dalo označiť za relatívne štandardné. Potom som zažil parlamenty v rokoch 2016 – 2020 a 2020 – 2023, ktoré zásadným spôsobom poznačila prítomnosť fašistickej strany. A v predchádzajúcom volebnom období aj veľké množstvo poslancov za neštandardné politické subjekty OĽaNO a SME RODINA, z ktorých mnohí sa stali poslancami akoby len náhodou, čo tiež prispelo k chaotickému fungovaniu parlamentu. Súčasný parlament je úplne najhorší z hľadiska toho, čo sa deje s demokraciou, právnym štátom, či zahraničnopolitickým smerovaním krajiny. Avšak čisto z formálneho hľadiska sa mi javí menej hrubý ako ten pred ním, čo súvisí s vypadnutím fašistickej strany. A nepochybne funguje usporiadanejšie. 

fašistickí poslanci boli problémom len svojou tuposťou, alebo dokázali celý parlament do istej miery meniť na svoj obraz?

Fašisti tam priniesli hrubosť a extrémistické názory. Čím nechcem povedať, že hrubí a hlúpi boli len fašistickí poslanci. Ale tí ostatní, ktorí mali také sklony, boli takí prirodzene, sami od seba, nenaučili sa to od fašistov. A aj pod vplyvom fašistov politický diskurz zhrubol. Najmä Smer sa názorovo posunul do extrému, ale myslím, že to je viac dôsledkom Ficovej politickej stratégie než vplyvu fašistov.

a nie je ešte väčším problémom ako zhrubnutie politického diskurzu jeho čoraz väčšia absencia? Parlament prestáva byť miestom, kde sa tvorí politika, a slúži len ako hlasovacia mašina pre politiku, ktorá sa tvorí inde. Má parlamentná demokracia naozaj vyzerať takto?

Z parlamentu sa vytráca ochota diskutovať. A deje sa tak dlhodobo. Parlament prestáva byť fórom, kde sa vymieňajú názory a argumenty. Pretože formálne odprezentovanie návrhov zákonov bez snahy vysvetliť  ich potrebu, zámer a širšie súvislosti a bez reagovania na argumenty druhej strany, to nie je diskusia. Nehovoriac o tom, že ani tá potreba odprezentovať ich v parlamente nie je nijako silne pociťovaná. Návrhy sa odprezentujú skôr na tlačových besedách alebo na sociálnych sieťach, na parlamentnej diskusii potom už ako keby ani nezáležalo. Nepovažujem to za správne.