začneme témou eurofondov – agentúra Bloomberg napísala, že Slovenská republika príde o eurofondy. Toto sa z rôznych, aj dôveryhodnejších, aj menej dôveryhodných strán dementovalo. Ako je to teda naozaj? 

To vie zrejme len Európska komisia, ale téma nie je nová, a práve to je znepokojivé, že už mesiace sa hovorí o tom, ako táto vláda ovplyvňuje možnosti získavať zdroje, jednak z plánu obnovy a potenciálne aj z eurofondového operačného Programu Slovensko. Európska komisia pravidelne upozorňuje slovenskú vládu, členov vlády, najmä ministra spravodlivosti, ale aj podpredsedu vlády Petra Kmeca, ktorý má na starosti plán obnovy, že sú tu obavy, upozorňovala ešte aj v tom týždni, keď sa do Bruselu chystal tím slovenských ministrov rokovať o možných rizikách, ktoré Európska komisia u tejto vlády vidí. V Bruseli je informácia, že táto vec je pripravená na schválenie Európskou komisiou. Zjavne sa vláde za iks mesiacov nepodarilo presvedčiť komisiu o správnosti krokov, ktoré urobili najmä vo vzťahu k inštitúciám, ako sú špeciálna prokuratúra, NAKA a Trestný zákon. A tiež sú tu zo strany Slovenska míľniky, ktoré čakajú a meškajú, napríklad agendy ministerstva životného prostredia. Asi sa stále nepodarilo presvedčiť komisiu, že sme na správnej ceste.

vnímam tam dve časti problému. Na jednej strane sú agresívne kroky, ako novela Trestného zákona – že sa koalícia agresívne zmocňuje inštitúcií a zneužíva ich pre svoje ciele. A druhá časť problému je tá, ktorá trvá dlhšie, neprišla s touto vládou, a to je neschopnosť využívať zdroje od EÚ tak, aby nám boli na prospech. Vnímate aj túto dlhodobú neschopnosť zo strany Slovenska?

Určite. Jeden problém je, že my vždy v rokovaniach o novej obálke kohéznej politiky a eurofondov máme na začiatku hlavný cieľ získať čo najviac zdrojov z európskeho rozpočtu pre Slovensko, špeciálne z kohéznej politiky – ale bez ohľadu na to, čo sú naše priority, do čoho by sme to chceli dlhodobo investovať. Príklad: prvú dekádu po našom vstupe do Únie sme vedeli vyťažiť dosť z prístupu na jednotný trh a popri eurofondoch a reformách, ktoré sa vtedy za Dzurindovej vlády diali, to celé Slovensku viditeľne pomohlo, naša životná úroveň sa posunula – z miesta hlboko pod priemerom EÚ v HDP sme sa dostali na 80 percent HDP krajín EÚ. To bola zlatá „povstupová“ dekáda. No časom sa benefity z prístupu na jednotný trh stabilizujú, krajina sa prispôsobuje tomu trhu, a teda druhá dekáda mala byť o tom, ako podporiť cez eurofondy a kohéznu politiku rozvoj regiónov tak, aby sme naďalej rástli a využívali výhody jednotného trhu. A tiež aby sme v regiónoch, ktoré majú problém rásť, vytvárali infraštruktúru a ďalšie investície, priestor na ich rozvoj. Ale toto sa ďalšiu dekádu nerobilo.