fantastická speváčka, zvládajúca polohy od čistých perlivých výšok po bluesmansky „nakomprimované“ spodné polohy a trochu dráždivej divadelnej polohy, s akou vedela pracovať napríklad Kate Bush. Zaujímavé a odvážne aranžmány, ktoré prezrádzajú nechuť prispôsobovať sa tomu, „čo doba žiada“. K sugestívnemu zvuku prispieva aj klarinet a basklarinet Nininho Petra Kohouta, známeho hudobníka z kapiel Bez ladu a skladu a Autumnist. 

Nina začala s hudbou veľmi skoro, v dvanástich. Dnes má dvadsaťjeden, je skúsená producentka, žije a študovala strednú školu BRIT v Londýne (študovala tu aj Amy Winehouse a Adele), odbor hudobné technológie. Momentálne končí umeleckú univerzitu v Brightone. Nina nerieši, ako preraziť v kluboch v okolitých krajinách. Jej prirodzeným biotopom je od začiatku Británia a Európa. Názov aktuálneho albumu je Gentle Autopsy (Jemná pitva) a prezrádza, že svet Niny Kohout nie je veselá farebná záhrada úspešného dievčaťa, ale omývajú ho aj tmavé spodné prúdy. Na stretnutie však prichádza pozitívny, bezprostredne kamarátsky človek.

tvoja hudba sa mi zdá odvážna z hľadiska toho, ako je produkovaná aj nasmerovaná. Sú producenti, ktorí doja svetové trendy, a na druhej strane sú tí, ktorí idú v iných stopách. Ja mám pocit, že ty máš podobné topánky, aké mali kedysi Björk, Peter Gabriel či Kate Bush. Taký pop-nepop. A v tvojom prípade je tam aj celkom dosť temnoty. Kde sa to v tebe nabralo? Čo si počúvala ako dieťa?

Je zaujímavé, že si spomenul odvahu, lebo to ja vlastne až teraz spätne vnímam, že hudba, ktorú sme počúvali doma, bola naozaj asi dosť odvážna a, teda predpokladám, pomerne dosť odlišná od tej, ktorá sa niesla inými domácnosťami s deťmi. Nás akékoľvek detské pesničky odjakživa obchádzali. Hudobná expresivita a sloboda, ktorej sme boli od detstva vystavované, teda ja a moje dve sestry, bol zvukový jazyk, ktorý som poznala a s ktorým som následne išla na hodiny gitary, klavíra, na zbor a do ľudového súboru.