nedávno bola udelená Nobelova cena za ekonómiu a dostali ju americkí ekonómovia Daron Acemoglu, Simon Johnson a James A. Robinson, ktorí poukazujú na to, ako stav inštitúcií v krajine ovplyvňuje prosperitu a rozvoj – to hovorím trochu laicky, ale sedí to? Je stav inštitúcií pre spoločnosť aj pre jej ekonomickú prosperitu vždy kľúčový?

Áno a vie sa to už dávnejšie. Už v roku 1993 dostal Nobelovu cenu za ekonómiu Douglass North, ktorý je považovaný za najvýznamnejšieho predstaviteľa inštitucionálnej ekonómie, čiže Acemoglu s Johnsonom a Robinsonom v tomto neboli prví. Sám sa považujem za inštitucionálneho ekonóma z hľadiska toho, že pokladám fungovanie inštitúcií za kľúčové, a to nielen fungovanie inštitúcií formálnych, ale aj neformálnych. Na to poukazoval už Douglass North. To, čo je podstatou dobrého fungovania inštitúcií, každý volá inak. Acemoglu s Robinsonom to volali inkluzívne verzus exkluzívne inštitúcie, čiže vťahujúce verzus vylučujúce inštitúcie – ale v zásade tam kľúčovú rolu hrá sloboda. Ekonomická, ale aj politická sloboda. Samozrejme, aj to má svoje nuansy, niekde vysoká miera ekonomickej slobody môže dlhodobo existovať aj pri limitovanej politickej slobode, napríklad v Singapure.

alebo za Pinochetovej diktatúry v Čile?

Áno, ale Čile je trochu iný príklad ako Singapur. V Čile vládla Pinochetova diktatúra, zároveň tam Pinochetova vláda robila ekonomickú politiku založenú na maximálnej miere ekonomickej slobody, podnikania, voľnosti trhu. No v Čile ekonomická sloboda viedla časom aj k nárastu tej politickej. Zato Singapur je z hľadiska rebríčka Freedom House, ktorý hodnotí stav politickej slobody, asi tam, kde je dnes Maďarsko. Je to ale výnimka, Singapur je malá ázijská krajina, kde hodnotové a kultúrne vzorce konfucianizmu zrejme umožňujú udržiavať si vysokú mieru ekonomickej slobody a konkurencieschopnosti aj napriek obmedzenej politickej slobode. Všade inde obmedzenie politickej slobody, čiže de facto autoritatívny režim, vedie aj k obmedzovaniu ekonomickej slobody. Najlepšie to vidieť na korupcii, lebo jedným z kritérií ekonomickej slobody je nízka miera korupcie. Ono naozaj platí, že moc korumpuje a absolútna moc korumpuje absolútne. Maďarsko je toho tiež výstižným príkladom. Síce má napríklad relatívne slobodné podmienky pre domácich aj zahraničných investorov, omnoho slobodnejšie oproti Slovensku, no v iných oblastiach, ako je korupcia a štátne zásahy do ekonomiky, menej politickej slobody zmenšuje aj ekonomickú slobodu.