v súvislosti s výročím Novembra ’89 spomeniem prelomovú okolnosť: vzťah k polícii. Do 17. novembra roku 1989, keď človek stretol policajta či videl auto VB, Verejnej bezpečnosti, mal pocit strachu. Až raz z novembrovej tribúny zaznelo, že sú tu policajti, ktorí majú chrániť poriadok, podajte im ruky. A ľudia stáli v radoch a podávali ruky prítomným policajtom, prvýkrát bolo vo vzťahu k polícii niečo pekné – symbol, že ideme všetci odznova. Dnes, po 35 rokoch, je vzťah k policajtom znova iný, je to dané smrťou človeka po násilí na policajnej stanici a nie je to prvýkrát. Mení sa vzťah ľudí k polícii? Ako? V akom sme teraz stave? 

Teraz sa to skôr preklápa na tú stranu, že väčšina ľudí začína mať z tých policajtov skôr obavu, nie sú si istí, či ich idú chrániť alebo pomáhať zločincom. Preklápa sa to k tomu, že nemajme radi policajtov, lebo sú schopní niekoho ubiť až na smrť.

pred pár rokmi pritom dôvera k Policajnému zboru rástla, aj keď ty si jeho prezidentom. Ak sa to teraz mení k horšiemu, je to dôsledok toho, že si policajti robia, čo chcú? Ak áno, prečo si zrazu robia, čo chcú?

Významná vec sa stala pri voľbách v roku 2023. Vtedy sa z exit pollov ukázalo, že väčšina policajtov volila Smer, Hlas a Republiku. Bol to signál, že policajti nie sú stotožnení s tým, že polícia má bojovať proti korupcii. Videli, že bývalý policajný manažment je obviňovaný, bývalí šéfovia boli trestne stíhaní a vo väzbe, veľa svedkov sa priznalo k trestnej činnosti policajných funkcionárov. Tí policajti mohli vidieť, že počas vlády Smeru sa Policajný zbor nejako extrémne nezaoberal kriminalitou a korupciou. Neobjasňoval tie najzávažnejšie trestné činy. Aj tak sa našlo dosť veľa policajtov, ktorí volili Smer.