ako reaguješ na to, keď pani ministerka kultúry vyhlasuje, že slovenská kultúra má byť len slovenská a žiadna iná?

My reprezentujeme štýl, ktorý nemá so Slovenskom v podstate nič spoločné. Je to štýl, ktorý v Amerike vymyslela afroamerická menšina. Tam to bolo niečo nové a prenieslo sa to sem. Takže je to trikrát prebratá vec. So Slovenskom to naozaj nemá nič spoločné. Iba ten jazyk a frázovanie. Je nonsens, že niekto vo vedení kultúry začína kádrovať na základe takýchto kritérií, na základe pôvodu kultúry alebo toho, odkiaľ tá kultúra pochádza. Že sa snaží zadefinovať, aké znaky by to malo alebo nemalo mať. Zrejme budeme svedkami prvých zákazov. Ešte nie je nič uzákonené, ale tie náznaky sú už teraz silné. Vyhliadky do budúcna, do najbližšieho roka, nie sú veľmi ružové. Je namieste obávať sa budúcnosti.

práve rap a hip-hop „teóriu“ pani Šimkovičovej o rýdzej kultúre negujú. Prišli zo zahraničia, nie sú to ľudovky, aj keď zľudoveli. Vznikli miešaním rôznych kultúrnych vplyvov. Dalo by sa podľa teba hovoriť o čisto slovenskom rape a hip-hope?

V hudbe sa celkovo posledné desaťročia jednotlivé vplyvy miešajú tak veľmi, že je čoraz ťažšie mať nejakú, dokonca aj žánrovú nálepku. Sú to veľakrát veci, ktoré majú vplyvy z troch kontinentov, z troch republík, sú tam rôzne tempá, všetko sa mieša. Samozrejme, nové žánre vždycky vznikali tým, že sa miešali a sformovali v nové štýly. Ale teraz je to ešte oveľa viac viditeľné. Tie steny sa prebúrali. Keď si chceš pustiť africkú hudbu, môžeš si ju pustiť jedným klikom a môže ťa to ovplyvniť v tvorbe, v rozmýšľaní a v názore na svet. 

Tak by to aj malo byť, kultúra by mala byť otvorená. Ale to je môj názor. Ministerka kultúry si myslí niečo iné, to je zas jej názor. Ale neviem, či má šancu, aby obstál medzi ľuďmi, ktorí kultúru vytvárajú. Ja si myslím, že zadefinovať slovenskú kultúru vždy pomáhali vplyvy z okolia a z okolitých štátov. O čistote kultúry preto nemôže byť reč.