Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Psychológ Radovan Kyrinovič: Ako na radosť?

.marian Jaslovský .rozhovory .téma

Veľa radosti! To bola obľúbená gratulácia nášho nezabudnuteľného kolegu Juraja Kušnierika a mnohí sme ju začali používať tiež. Lebo keď zaželáš človeku radosť a on ju má, je nejako samo sebou, že je asi aj zdravý, lebo chorí ľudia veľa radosti nezažívajú. A radosť zahŕňa aj to nudné „všetko najlepšie“, lebo keď veci fungujú tak, ako majú, teda najlepšie, človek má radosť. Inokedy asi až tak nie.

Psychológ Radovan Kyrinovič: Ako na radosť?
GEKREPTEN

čo sa vlastne v našom tele deje, keď máme radosť? Ako sa dá radosť definovať? Samozrejme, v týchto krásnych chvíľach sa vylučujú tie dobre známe hormóny, ale spustí ich veľmi komplikovaný proces, ktorý závisí od nášho kultúrneho backgroundu, archetypov, zážitkov, vkusu, vzdelania, obrovského množstva premenných. O tomto som sa rozprával s psychológom Radovanom Kyrinovičom. 

rado, ako poňať radosť z hľadiska psychológie, respektíve antropológie?

Vychádzame z predpokladu, že život ako taký je náročný a plný utrpenia. Náš mozog sa evolučne vyvinul na ochranu pred každodennými nástrahami človeka žijúceho pred 200 000 rokmi – prežili tí, ktorí predvídali riziká a vedeli riešiť problémy. 

„Radosť“ môžeme rozdeliť na dve formy: hedonickú (pozitívne emócie, pocity, eufória, teda krátkodobé stavy, pozitívna nálada) a na eudaimonickú (životná spokojnosť, kvalitný život, naplnenie, well-being).

Tradične sa psychológia venovala tým menej príjemným oblastiam života – psychické ochorenia a ich liečba.

 

BEZ VÁS SA NEPOHNEME

Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite