vitaj, Ivan, a prvá otázka znie – čo za zlom to teraz prežívame? 

Skôr by som povedal, že k nejakému zlomu smerujeme a je síce dôvod na obavy, na neistoty, ale nie na paniku, lebo nemáme úplne prázdne ruky. Ale pokiaľ by k takému zlomu došlo, bol by to zásadný zlom, dokonca zásadný po roku 1945, lebo toto je obrovský zásah predovšetkým do slobodného sveta. My ten neslobodný svet poznáme a dnes je taký istý, ako bol včera. Teraz by sa podstatná zmena udiala vo vnútri slobodného sveta, čo je potenciálne najväčšia kvalitatívna zmena.

povaha toho zlomu je daná ústupom Ameriky z Európy?

Áno, spúšťačom je politika prezidenta Trumpa, jeho kroky. A pokiaľ by mal nastať ten zlom, tak to je obrovská chyba Ameriky.

stále si myslím, že nejaké spojenectvo Európy a Ameriky treba aj udržiavať, napriek všelijakým urážkam, lebo to spojenectvo je dôležitejšie. Ak hovoríš, že je to dané krokmi americkej administratívy, čo ony ako celok znamenajú?

Keby sa naplnilo presvedčenie prezidenta Trumpa, že by nebola Amerika viazaná medzinárodným poriadkom po roku 1945 zvaným aj Pax Americana. Z tohto poriadku sme veľmi profitovali, ale veľmi z neho profitovali aj Američania. Zdá sa, že prezident USA je presvedčený, že tohto sa treba zbaviť a potom sa bude mať Amerika ešte lepšie.

je to podľa teba finančná záležitosť?

Isteže, aj finančná, Amerika má obrovské náklady na udržiavanie tohto spojenectva a my Európania sme si užívali mierovú dividendu. Máme za sebou desaťročia debát, že my Európania musíme urobiť viac, a dnes to už musíme urobiť naozaj. Ja sa však snažím oslobodiť od katastrofickej debaty a neprepadať panike. Lebo každá kríza prináša aj šance. Ja som mal to „šťastie“, že za tých 30 rokov som bol aj pri veľkých európskych krízach. Napríklad keď sa zachraňovalo euro, udiali sa v priebehu hodín veci, o ktorých predtým Európa rozprávala roky. Aj táto kríza môže byť pre nás Európanov šanca, ale je to do veľkej miery v našich rukách.