Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Radosti Radostiny Doganovej

.marian Jaslovský .rozhovory .kultúra

Výtvarníčka Radostina Doganova má naozaj príhodné meno, pretože jej obrazy vyžarujú ak nie vždy radosť, tak emócie, ktoré je radosť prijímať. A tiež vyjadrujú autorkine hrejivé potešenie, že môže dokumentovať tento svet.

Radosti Radostiny Doganovej
BORIS NÉMETH

narodila si sa v Bulharsku, aké si mala detstvo?

Bývali sme blízko Varny, v meste Dobrič, kde som sa narodila. V lete sme trávili veľa času pri mori, na takej našej domácej pláži na severnom pobreží Čierneho mora. Je tam krásne, vysoké skaly, morské vlny, široké piesočnaté pláže. Severovýchodná časť Bulharska je poľnohospodársky kraj, pôda je veľmi úrodná, neďaleko morského pobrežia nájdete aj obrovské polia slnečníc, kukurice a pšenice.

Moja mama je maliarka, veľa času som trávila aj v jej ateliéri. Myslím, že u detí umelcov niekedy prichádza vzťah k umeniu tak prirodzene, že si ani nekladiete otázku, prečo tvorím a ako to robím. Potom neskôr, v mojich štrnástich rokoch, som sa mala rozhodnúť, kam budem smerovať, či cestou umenia alebo inam, možností bolo veľa. Rodičia ma nejako silou-mocou netlačili do umenia, ale, samozrejme, mama bola rada, že som v tom pokračovala. No a potom som sa dostala na Strednú umeleckú školu v Plovdive v Bulharsku, kde som absolvovala maľbu, a neskôr som pokračovala tiež na maľbe na Akadémii výtvarných umení v Sofii.

 

BEZ VÁS SA NEPOHNEME

Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite