Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Sociológ Vašečka: Nie každý chce žiť v skutočnom svete

.štefan Hríb .rozhovory .téma

Na Slovensku sa roky riešia základné otázky – nekradnúť, neklamať, neunášať a nevraždiť. A nepatriť do neslobodného ruského sveta. Zrazu však bojujeme o ešte základnejšie pravdy: Zem nie je plochá, očkovanie pomáha. Čo sa to deje? Pod lampou je sociológ Michal Vašečka.

Sociológ Vašečka: Nie každý chce žiť v skutočnom svete
BORIS NÉMETH

vládny splnomocnenec, človek vybraný demokraticky zvolenou vládou, začal hovoriť, že máme očkovaním modifikovanú DNA a predkladá analýzu na základe práce istej šarlatánky, trestne stíhanej osoby. Dôležité však sú rebríčky: Ktorá krajina je najnáchylnejšia na dezinformácie šírené v hybridnej vojne? Ktorá krajina má najväčší problém s čítaním s porozumením? Ktorá krajina najviac podlieha ruskej propagande? V každom takom rebríčku silne figuruje Slovensko. Michal Vašečka je sociológ, tieto otázky rieši. Takže nakoľko sme tu náchylní veriť hocijakej hlúposti – a masovo? Nejde pritom o to, že zvolíme raz komunistov, potom Kotlebu a teraz zase Republiku. Je to širší problém a moja prvá otázka znie: Naozaj je Slovensko v tomto zmysle negatívne výnimočné?

Slovensko nie je úplne výnimočné, ale pozor, Slovensko je členskou krajinou Európskej únie a v rámci EÚ sme na posledných miestach, a sme tam trochu výnimoční. Skôr sa podobáme krajinám ako Bulharsko a krajinám mimo EÚ, teda Srbsko, Rusko, Macedónsko. To sú krajiny, s ktorými zdieľame mentálne viac, ako sme si ochotní pripustiť. Ak nás porovnávam s okolitými krajinami, tak vidím, že všetky vykazujú podobné znaky, ibaže tam je tých znakov menej a v niektorých prípadoch výrazne menej. Mladí ľudia strácajú schopnosť čítať s porozumením, to je aj v Poľsku, aj v Českej republike, aj v Maďarsku, ale menej. My sa do toho prepadávame stále hlbšie a zaznamenávame regres. Inými slovami, lepší sa naša materiálna situácia – pred 30 rokmi sme nikam nelietali, dnes ľudia môžu nasadnúť do lietadla za 25 eur. Naša kvalita života sa v niektorých ohľadoch zmenila, ale zažívame nebývalý regres v kultúre, vzdelávaní a to nás zráža ku krajinám, ku ktorým by sme možno neradi patrili. To sú krajiny ako Rusko, Bulharsko, pred ktorými sme v minulosti mali obrovský náskok.

napríklad Maďarsko je dosť neslobodná demokracia, je tam problém s médiami, problém so zneužívaním moci, s korupciou. Ale ani v Maďarsku nemajú splnomocnenca vlády, ktorý by hovoril, že zámerom očkovania je zabíjanie ľudí. Ešte aj v Maďarsku bol počas pandémie konsenzus, že toto je spoločná vec, neprebiehalo tam nabúravanie tejto spoločnej veci cez úplné konšpiračné hlúposti. Tu my vyčnievame. Dlho sme boli súčasťou Československa, tak by som predpokladal, že pôjdeme tým smerom, ale nejdeme. Je to vec vzdelávania?

Nie iba vzdelávania. Zaujímavá je schéma, ktorú vymyslel nebohý Ronald Inglehart, politológ, a tá hovorí o umiestnení krajín, väčšinou v takých veľkých civilizačných blokoch, podľa toho, trochu zjednodušene to poviem, nakoľko sú moderné a sekularizované a nakoľko je tam schopnosť či možnosť sebavyjadrenia, respektíve či je tam skôr mód takého každodenného prežívania. Krajiny, ktoré sa na seba podobajú, väčšinou v tom priestore vytvárajú také zhluky. Ja to sledujem už od 90. rokov a všimol som si, že v poslednom období väčšina krajín sveta smeruje v tomto hore, modernizujú sa, individualizujú sa, sekularizujú sa – no a niekde dochádza k regresom, napríklad v Iráne. 

 

BEZ VÁS SA NEPOHNEME

Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite