keď padol komunizmus, vydýchli sme si, že krajina nebude len pre tých pár hore, ale že na každom z nás bude, ako si vybudujeme svoje prostredie. To sa pretavilo aj do vzniku občianskej spoločnosti, vznikol tretí sektor, teda rôzne zaujímavé združenia, zväzy, spoločnosti, ktoré si dávali za cieľ od malých zmien v regiónoch až po celoslovenské zaujímavé iniciatívy. To bolo krásne. Zrazu ľudia, ktorí boli za komunizmu ako takí otroci, boli slobodní a združovali sa na základe toho, že chceli niečo zmeniť, zlepšiť, skrášliť. Lenže už od roku 1989 politická moc istého typu toto nerada vidí a koná proti takýmto združeniam, a ohovára ich, je to tak od Mečiara až podnes. My sme si dnes zavolali troch ľudí z občianskej spoločnosti, ktorí sa venujú rôznym aktivitám. Je dnes snaha vlády obmedziť tretí sektor taká ako za Mečiara? Je to to isté?

Marcel Zajac: Žiaľbohu, je to ešte horšie. A toto nie je doména novodobých dejín, to isté sa tu dialo za prvého slovenského štátu aj za 40 rokov tzv. komunizmu, socializmu. Hovorí to o tom, že istý typ moci, ktorá chce, aby bol štát silný a ovládaný jedným alebo viacerými ľuďmi, nejakou privilegovanou skupinou, nerád vidí aktívnych občanov. Takejto moci nevyhovuje, že by jej niekto pozeral pod ruky a podieľal sa na tvorbe verejných politík, legislatíve, ba ešte nahlas povedal, že to, čo robia, nie je dobré. Bránia sa tomu všemožnými spôsobmi. Za prvého slovenského štátu, keď boli rušené organizácie, ich predstavitelia boli zatváraní, veľmi silne perzekvovaní. Aj za socializmu to bolo tak. Dnes ešte zatiaľ nie sme v tejto ťažkej perzekúcii, ale už cítime, že aktívni občania majú prácu v inštitúciách sťaženú.

v čom je to podľa teba ešte horšie ako za Mečiara?

MZ: Za Mečiara sme to vnímali skôr ako prejav jeho ako vládcu, ktorý celkom nevedel, čo robí. Dnes mám zlý pocit, že to, čo moc robí, má podporu istej časti spoločnosti. To za Mečiara nebolo. A my sme tieto veci komentovali aj pri predchádzajúcich vládach, toto sme už zažili aj v minulosti, ale vždy sa ostýchali ísť do ozaj ťažkých krokov. Politici vtedy nemali pocit, že to je verejnosťou schvaľované. Dnes však veria tomu, že ich voliči si to pýtajú.

teba, Marcel, som už za Mečiara vnímal ako človeka občianskej spoločnosti, čomu sa profesijne venuješ?

MZ: Profesionálne spravujem nadáciu, ale dobrovoľnícky zastupujem jednu z významných platforiem, environmentálnu platformu v tzv. Rade vlády SR pre mimovládne neziskové organizácie, kde som bol pred rokmi zvolený za predsedu Komory mimovládnych neziskových organizácií. V posledných rokoch sa vyjadrujem v mene tohto poradného orgánu vlády, v mene Komory mimovládnych neziskových organizácií, ktorej som zvoleným predsedom.