témou nášho rozhovoru budú najmä Mečiarove amnestie a možnosť ich zrušenia ústavným zákonom. Začnime preto aspoň v stručnosti skutkami, ktoré boli amnestované.

Prvým z tých skutkov bol únos Michala Kováča mladšieho a jeho zavlečenie do cu-dziny. Stalo sa to v čase veľmi silných sporov medzi predsedom vlády Mečiarom a prezidentom Kováčom. Na prezidentovho syna bol vtedy vydaný medzinárodný zatykač a únoscovia zjavne predpokladali, že ho začnú v zahraničí stíhať, čím vznikne silný tlak na prezidenta, aby sa vzdal funkcie. Tak došlo k zavlečeniu M. Kováča do Rakúska. Toto im však nevyšlo, pretože rakúsky súd nezaujímalo len to, že Kováč mladší sa ocitol na ich území, ale aj to, ako sa tam dostal. Názor tohto súdu bol, že bol zavlečený proti svojej vôli, čím boli porušené jeho základné ľudské práva, a vydal ho späť na Slovensko. Z toho museli byť organizátori únosu úplne šokovaní.

už predtým boli určite šokovaní z výsledkov vyšetrovania, ktoré viedlo dosť zjavne k záverom, že páchateľom únosu a zavlečenia bola Slovenská informačná služba pod vedením Ivana Lexu.

Áno – rakúsky súd, slovenskí vyšetrovatelia a svedok priamo z SIS – s tým rozhodne nepočítali. A keď videli, ako ľahko sa im môžu veci vymknúť z rúk, rozhodli sa všetko vyriešiť raz a navždy amnestiami. Tie vyhlásil premiér Mečiar ako zastupujúci prezident po skončení funkčného obdobia prezidenta Kováča. Nikde inde v demokratickej krajine sme sa nestretli s tým, že ak prejdú právomoci prezidenta na predsedu vlády, aby ten udeľoval amnestiu. On má len vytvoriť priestor, aby sa zvolil nový prezident. Ale Mečiar, naopak, išiel cielene za tým, aby prezident nebol zvolený a aby jeho právomoci prešli na nejaký čas na neho samého. Preto v parlamente navrhovali takých prezidenských kandidátov, ktorí boli nezvoliteľní. Priama voľba prezidenta bola schválená až potom.

pričom medzitým zmaril minister vnútra Gustáv Krajči referendum, v ktorom sa malo hlasovať aj o priamej voľbe prezidenta.

Áno, a to je druhý konkrétny skutok, ktorý je predmetom Mečiarových amnestií. Prvým je únos a zavlečenie, druhým zmarené referendum.

pričom neskôr vyhlásil ďalšiu veľmi podobnú amnestiu. V prvej nariaďoval „aby sa nezačínalo, a ak sa začalo, aby sa zastavilo trestné stíhanie za trestné činy spáchané v súvislosti s oznámením o zavlečení Michala Kováča mladšieho do cudziny“, v druhej bolo slovné spojenie „v súvislosti s oznámením o zavlečení“ nahradené spojením „v súvislosti s oznámeným zavlečením“. Aký je v tom rozdiel?

Prvú formuláciu si môže vyšetrovateľ vyložiť tak, že on vyšetruje zavlečenie, a nie oznámenie o zavlečení, ku ktorému došlo až neskôr. Bohužiaľ, nielen vtedajšia opozícia, ale aj mnohí právnici ich nechtiac upozornili na neaplikovateľnosť tejto amnestie. A tak ju Mečiar ešte stihol opraviť.

toto vyzerá z laického pohľadu ako príliš sofistikovaná hra so slovíčkami. Lenže keď už sa hráme so slovami, tak Ústava hovorí v článku o amnestii a milosti len toľko, že prezident odpúšťa a zmierňuje tresty uložené súdmi v trestnom konaní. Nie je tam nič o nezačínaní alebo zastavovaní trestného konania. Nejdú teda Mečiarove amnestie nad rámec Ústavy?

V právnom systéme sa okrem toho, čo je explicitne napísané, vytvárajú aj akési zvyklosti, na ktoré sa potom dá odvolávať. A tak sa napríklad stalo, že pri niektorých banálnych trestných činoch sa milosť udelila zastavením trestného stíhania. Čiže to nie je niečo výnimočné, čo by sa nikdy predtým nestalo. Ale nie pri takýchto činoch. Inštitút amnestie predsa nemôžeme mať na to, aby niekto mohol povedať teraz tu štyri roky kradnime a robme čokoľvek, a potom ja vám dám na konci amnestiu.

lenže Mečiarove amnestie vyzerajú presne takto. Nesmie sa vyšetrovať nič, čo súvisí so zavlečením Kováča mladšieho. Súvisí vražda Róberta Remiáša so zavlečením? Všetci vieme, že s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou áno. Takže vzťahuje sa amnestia aj na túto vraždu?

Nepoznám detailne, na základe čoho bola táto kauza zastavená, ale takúto úvahu nepovažujem za nereálnu.