skúsme na začiatok stručne zhrnúť obsah vašej knihy Red Notice (v slovenskom preklade vyšiel po názvom Zatykač).
Zatykač sú v skutočnosti tri knihy v jednej. Je to jednak finančný triler o mladom Američanovi, ktorý prišiel do Moskvy a bez toho, že by tam kohokoľvek poznal a čokoľvek vedel, sa stal bohatým mužom vďaka obrovským úspechom na finančných trhoch. Okrem toho je to kriminálny triler o skorumpovanej ruskej vláde a o tom, ako jej ľudia ukradli veľké množstvo peňazí z daní, ktoré som tam zaplatil. No a tiež o tom, ako prenasledovali mňa aj mojich kolegov, z ktorých jedného – právnika Sergeja Magnitského – väznili, mučili a zabili. A napokon je to aj politický triler o tom, ako som sa po Sergejovej vražde zmenil z finančníka na ľudskoprávneho aktivistu, ktorý dosiahol vo Washingtone prijatie zákona, ktorý mal hlboké osobné a finančné dôsledky pre ľudí z Putinovho režimu.
kníh demaskujúcich Putinov režim vychádza čoraz viac. Čím sa tá vaša líši napríklad od kníh Petra Pomerantseva, Michaila Zygara či Garriho Kasparova?
Mnohé z týchto kníh sú naozaj vynikajúce, s ich autormi sa osobne poznám. Peter Pomerantsev aj Garri Kasparov sú moji dobrí priatelia. Ich knihy sú zaujímavé a založené na skvelých politických a sociálnych pozorovaniach. Hlavný rozdiel medzi ich knihami a tou mojou spočíva v tom, že u mňa ide o osobný príbeh a vlastné skúsenosti. Veľa ľudí mi po prečítaní tohto príbehu povedalo, že vedeli, že v Rusku je to zlé, ale netušili, že je to až také zlé. Táto kniha vyvoláva silné emócie a ja som sa pri nej naučil, že ľudia si síce nepamätajú fakty, ale emócie si pamätajú veľmi dobre a dlho. V tomto prípade najmä emócie spojené so zavraždením Sergeja Magnitského. Za posledné dva roky som sa rozprával s mnohými ľuďmi, ktorým tá kniha zmenila pohľad na Rusko. Stále ich však nie je dosť. Problém je, že na celom svete čoraz menej ľudí číta knihy.
čo sa asi v dohľadnom čase nezmení...
Nezmení, a preto treba hľadať iné cesty, ako urobiť tento príbeh verejne známym. Uvažujem o filme, už som aj začal nejaké rokovania v Hollywoode. Momentálne pracujem s niekoľkými profesionálmi na adaptácii knihy pre film.
váš boj s Putinom prebieha v dvoch líniách. Je to jednak legislatívna línia, čiže prijatie takzvaného Magnitského zákona, ktorý priamo siaha Putinovým ľuďom na peniaze, a jednak mediálna línia, čiže kniha a plánovaný film. Ktorá z týchto línií je podľa vás účinnejšia?
Ja ich neviem vnímať oddelene. V zásade robím tri veci. Vediem politickú kampaň, ktorej cieľom sú sankcie rôznych krajín proti Rusku. Vediem trestnoprávnu kampaň, ktorej cieľom je na jednej strane identifikovať spôsoby, akými Putinov režim perie špinavé peniaze, a na druhej strane potrestať vinníkov. A do tretice vediem mediálnu kampaň, v ktorej sa snažím poučiť ľudí na celom svete o tom, čo sa deje v Putinom Rusku. Tie tri kampane sú vzájomne previazané. Nikdy by som napríklad nebol schopný presadiť Magnitského zákon, keby som predtým nemal množstvo rozhovorov v rôznych médiách. A zrejme by som nemal až taký záujem napísať tú knihu, keby okolnosti prijatia tohto zákona vo Washingtone neboli také dramatické a neobsahovali toľko politických zápletiek. Bez knihy by si vyšetrovatelia v rôznych krajinách zrejme neboli až tak jasne vedomí politického významu a spoločenského záujmu dôsledného objasnenia celého toho zločinného mechanizmu. Takže naozaj tie veci úzko súvisia a nebol by som uspel, keby som nerobil súčasne všetky tri naraz.
magnitského zákon z roku 2012 zmrazuje americké účty a zakazuje vstup do USA konkrétnym osobám, zodpovedným za mučenie a zavraždenie Sergeja Magnitského. Rozšírený zákon z roku 2016 umožňuje prezidentovi USA uložiť rovnaké sankcie aj iným ľuďom zodpovedným za porušovanie ľudských práv. Je to účinný spôsob boja proti zločinným režimom?
Koncept tohto zákona ukázal, že máme novú technológiu boja za ľudské práva. Páchatelia týchto zločinov si často chodia užívať nakradnuté peniaze na Západ. Je všeobecne známe, že kambodžskí generáli Červených Khmérov, ktorí masovo vyvražďovali vlastné obyvateľstvo, chodili na dovolenky do Saint-Tropez a posielali svoje manželky na nákupné výlety do Milána. Garantujem vám, že každý zločiny páchajúci vysoký úradík v Putinovom režime tiež chodí na takéto dovolenky. A podobne vysokí úradníci z Uzbekistanu či Venezuely. V globálnom svete sa mnohé zločiny páchajú v nejakých krajinách a získané peniaze sa míňajú v iných krajinách. Tým však vzniká možnosť potrestať páchateľov jednoducho tak, že im znemožníte užívať si peniaze spôsobom, ktorý si cenia najviac.
ako teda?
Zabránite im posielať do zahraničia svoje rodiny a mať tam bezpečne uložené svoje peniaze. Navyše, všetky skorumpované režimy sú svojím spôsobom krehké a zločinci cítia, že tie režimy tam nie sú navždy. Preto si budujú útočisko na Západe a keď im ho berieme, vytvárame silnú protiváhu k ich chuti páchať zlo. Neznamená to, že ho všetci prestanú páchať, ale znamená to, že úplná beztrestnosť, ktorej sa donedávna tešili, už viac neexistuje. A cena, ktorú musia platiť za porušovanie ľudských práv, môže prevýšiť ich benefity.
platí tento zákon len v Amerike?
V Estónsku schválili takýto zákon v rovnakom čase ako v USA. Krátko pred schválením je Magnitského zákon v Kanade, má sa prerokúvať aj vo Veľkej Británii. Nedávno som dostal návrh pripraviť podobný zákon od člena parlamentu Juhoafrickej republiky. Postupne sa to rozširuje. Z trestnoprávneho hľadiska máme rozbehnutých desať kriminálnych vyšetrovaní v desiatich rôznych krajinách. A zmrazených je 44 miliónov dolárov.
„V Rusku máte dve možnosti: Buď sa stanete členom zločineckej organizácie alebo disidentom. A potom vás čaká väzenie alebo smrť.“
to je pre Putinov režim iste nepríjemné, ale nedokáže ho to zmeniť. Dá sa ten režim vôbec zmeniť tlakom zvonku? Nemusia to urobiť samotní Rusi?
V prvom rade treba povedať, že ruský režim je úplne kriminálny. Mám po svete veľa prednášok a vždy sa v publiku nájdu nejakí mladí Rusi, ktorí sa ma pýtajú, či sa majú do Ruska vrátiť a pokúsiť sa tam niečo urobiť. Moja odpoveď znie: „Chcete sa stať kriminálnikmi?“ Pretože v dnešnom Rusku máte na výber len medzi dvoma možnosťami: Buď sa stanete členom zločineckej organizácie, alebo sa stanete disidentom. A potom vás čaká väzenie alebo smrť.
čiže neexistuje nijaká šanca zmeny zvnútra?
V zásade vidím tri možné scenáre. Najpravdepodobnejší je ten, ktorému hovorím Mugabeho scenár. Mugabe je už asi tridsať rokov prezidentom Zimbabwe a úplne tú krajinu zničil. Podobnú cestu nastúpil Vladimir Putin. Uzurpoval si moc, utláča ľudí, ekonomicky a sociálne ich vedie do čoraz horšej situácie. Tomuto scenáru dávam približne 60 percent. Druhým scenárom je palácový prevrat. Ak sa Putinovo úsilie udržať si moc stane neudržateľné pre ľudí z jeho najbližšieho okolia, zvrhnú ho a nahradia niekým podobným, ako je on sám. Tomuto scenáru dávam pravdepodobnosť okolo 30 percent. A posledných 10 percent ponechávam majdanskému scenáru, v ktorom zaplní milión ľudí Červené námestie a Putin už viac nebude schopný vládnuť krajine. Lenže v Moskve to bude ťažšie než v Kyjeve. Putin pozorne sledoval Majdan a pripravil sa. Vytvoril si osobné bezpečnostné sily a na rozdiel od Janukovyča je pripravený zabiť desaťtisíc ľudí na námestiach, ak mu to umožní zostať pri moci. Janukovyč zabil sto ľudí a stratil legitimitu. Putin sa pri stovke nezastaví.
to sa tu na Slovensku veľmi zle počúva, pretože súčasné Rusko je hrozbou pre celý svet a špeciálne pre niektoré krajiny, napríklad pre strednú Európu.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.