Okná vesmíru sú privreté

Aký je tvoj pocit z filmu?

Ani neviem. Keď ten film robíš tak dlho, už sa nad tým nezamýšľaš. Navyše, mám teóriu, že to ani nie je dôležité. Keď napíšeš pesničku, tak si posledný človek, ktorý jej rozumie. Máš o nej nejaké predstavy, ale ľudia v nej môžu počuť niečo iné. Na umení je dobré to, čo sa tam dostane z tvojho nevedomia. To je to podstatné.

Pre diváka môžu niektoré postavy zo Sprisahania šedej rasy pripomínať bláznov, ale z filmu je cítiť, že k nim prechovávaš sympatie. Prečo?

Sú to ľudia, s ktorými som strávil kopu času. Keby mi neboli sympatickí, tak to nevydržím. Ich pohľad na svet aj celkom chápem.

V čom?

Zober si slávnu Kennedyho prednášku, v ktorej povedal, že americký národ je obeťou veľkého a bezohľadného sprisahania. Bol to americký prezident, tá prednáška nie je žiaden „fake“, dá sa dohľadať v jeho knižnici. Hovoril tam o rôznych tajných spoločnostiach. Potom je zaujímavé, že desať dní pred svojou smrťou žiadal šéfa CIA o sprístupnenie tajných materiálov o UFO. To zas nájdeš na stránke CIA. Už len samotný rozsah týchto materiálov je pozoruhodný. Títo ľudia sa zaoberajú tým, čím sa vlastne zaoberá aj americká vláda.

Lenže na niektorých postavách vo filme, ktoré hovoria o konšpiračných teóriách, vidieť, že ich uvažovanie je už dávno za čiarou zdravého rozumu.

To je vec, ktorú som vo filme zachytil, ale nechcel som ju hodnotiť. Úroveň interpretácie fenoménu UFO patrí k tomuto filmu. Nemôžeš postaviť film len na pozorovaniach, ale aj na tom, čo si ľudia o tých pozorovaniach myslia. Ľudia sa takýmto spôsobom snažia uchopiť realitu inak ako racionálne vedecké teórie. Interpretácia UFO je akýmsi podpisom doby. Niekto tomuto fenoménu hovorí mýtus vesmírneho veku. Mýty treba čítať inak, pretože aj tie majú pod svojím povrchom svoj zmysel.

Dobre, čo si teda myslíš o pánovi, ktorý bliká svetlami do vesmíru?

To je metafora viery. Bliká do vesmíru, odpoveď neprichádza a nakoniec je sklamaný. Všetci, ktorí majú skúsenosť s vierou, vedia, že realita viere príliš nepomáha. Viera je iracionálna.

Aký je rozdiel medzi relatívne normálnym uvažujúcim ufológom, ktorý rozpráva o lepších a vyspelejších galaktických svetoch a paňou, ktorá sa vyznáva z toho, ako spáva s mimozemšťanmi?

Napríklad pán Paulík je úplne normálny človek, ktorý maximálne verí tomu, že v Roswelle skutočne padlo UFO a že mimozemšťania majú šesť prstov na každej ruke, ale odmieta reči o galaktických rasách a podobne. Podľa neho to škodí ufológii. Ťažko nájsť hranicu. Reči tej panej sú na hrane zdravého rozumu, ale dal som to do filmu preto, že s takýmito svedectvami sa ufológovia bežne stretávajú. Je to súčasť ich práce. Rozprávajú sa so ženami, ktoré majú veľmi blízke stretnutia (Smiech.). Tú paniu som tam dal preto, že nech vyzerá vo filme akokoľvek, pôsobila na mňa normálne. Žije úplne normálny život spokojnej dôchodkyne, ktorá tvrdí, že má takúto skúsenosť s mimozemšťanmi. Skúmal som, či netrpí nejakou formou duševnej poruchy. Nie. Keby mala psychický problém, napríklad schizofréniu, tak sa to prejaví. Dal som si pozor, že v mojom filme vystupujú ľudia, ktorí sú psychicky zdraví. Medzi ufológmi sú však aj takí, ktorí sú možno na hranici. Moji protagonisti majú svoje rodiny, sú to normálni Slováci, ktorí prerábajú svoj dom, chodia do obchodu, venujú sa záhradke. Zaujímavé je, že ľudia, ktorí zažili stretnutie s UFO, o tom nechcú špekulovať. Bol som vôbec rád, že mi opísali, čo zažili, ale keď ich nútiš, aby povedali, čo to bolo, tak už nepokračujú. Vedia, že stretli niečo, čo nedokážu zaradiť a spracovať. Špekuláciami sa zaoberajú až ufológovia.