Bol najvýznamnejší

v nekrológoch sa viackrát objavilo, že Jankovič bol najvýznamnejší slovenský sochár. Dá sa vôbec urobiť rebríček významnosti sochárov?

Je veľmi jednoduché spochybniť akékoľvek rebríčky, lebo umenie nie je šport. Aj keď i v umení poznáme veľké preteky, ako aj veľké podrazy. Ale v istom zmysle bol Jankovič najvýznamnejší výtvarník. On bol prosto schopný. Mali sme tu plno takých prispôsobivých, menej odbojných figúr, ktorým sa v socializme žilo dobre vďaka štátnym objednávkam, mali čas a pokoj. Jankovič bol príliš nezávislý, nebolo ho možno nijakým spôsobom v socialistických podmienkach požuť. Stráviť. Normalizácia bola pre neho do istej miery likvidačná. Dlho bola prehliadaná jeho tvorba v 70. a. 80 rokoch, ale tie jeho sochy boli rovnako významné, aj keď boli miniatúrne. To, že nemohol tie veci realizovať, je iná vec. Nemohol si ich realizovať ani vo vlastnej záhrade.

čo znamená u výtvarníka významnosť? Že sa nedá zlomiť, že ovplyvňuje iných, že je jeho tvorba taká výnimočná?

Čím viac bodov sa nazbiera, tým je výnimočnejší. 

takže aký je váš rebríček, keby ste ho predsa len zostavovali?

Určite by bol Jankovič na prvom mieste. Aj keď musel prekonávať nejaké limity, napríklad mal úraz, vždy si vytvoril náhradné stratégie a vedel ich využiť natoľko, že bol v každej svojej disciplíne zaujímavý, bol to inovátor, experimentátor. No ja „nerebríčkujem“, hoci Jankovič ostáva v povedomí v rôznych disciplínach, kresba, grafika, maľba, všetko obsiahol a ovplyvnil. Bol sústredený. Darilo sa mu nerobiť nič iné ako umenie. Mal takú zvláštnu povahu vydržať, naznačiť obrovské množstvo kompromisov a nič z toho nerealizovať. Bol jediný z výtvarníkov, ktorý je v Ústave pamäti národa vedený v spisoch ŠtB ako nepriateľská osoba. 

ten talent bol už na škole očividný?

Od začiatku bol veľmi čitateľný. A tá jeho základná forma bola vymyslená ešte na škole. On bol naozaj nesmierny talent, talentovaný bol aj Kompánek, to mohol byť jediný vážny súper. Ale on bol zakorenený v slovenskosti.