do Kene si mala ísť pôvodne na šesť mesiacov, ale si tu už takmer deväť rokov. Prečo?
Po skončení školy som prišla rovno do Kene, pridelil mi ju profesor Krčméry ako krajinu, kde bola potrebná logistická pomoc. Prečo som tu ostala? Lebo človek ak už niečo začal, tak to chce aj dokončiť. Preto som nechcela odísť do inej krajiny a začínať odznova. Keňa ako krajina sa mi páči a očarila ma.
v čom ťa očarila?
Spôsobom života, životným štýlom, očarili ma ľudia, ale aj príroda a kultúra.
čo je vlastne náplňou tvojej práce?
Momentálne som vedúca slovenskej misie pre Vysokú školu sv. Alžbety a mám na starosti všetky projekty v Keni a vo Východnej Afrike plus manažment projektov z ministerstva zahraničných vecí cez Slovak Aid, grantové výzvy, fundraising, adopciu na diaľku a podobne.
ako vyzerá tvoj bežný pracovný deň?
Každý je úplne iný. Niekedy sme v teréne, kde riešime detské centrá, školy alebo čas trávime s deťmi. Veľa času trávime aj na úradoch alebo na stretnutiach so sponzormi. Niektoré dni presedím v kancelárii a riešim administratívne záležitosti. Inokedy sme s kolegami v teréne, kde vyhľadávame deti alebo ideme na domáce návštevy a kontrolujeme, ako sa deťom darí, či rodina nezlyháva.
„Na začiatku mi bolo zvláštne, že na víkend nás prišlo pozrieť aj štrnásť členov jeho rodiny.“
vydala si sa za Keňana. Ako sa žije s človekom, ktorý je z inej kultúry?
Manželmi sme tri roky, máme dvojročnú dcéru a čakáme druhé dieťa. Rozdiel v kultúre vôbec nevnímam, sú tam malé odlišnosti, no tým, že sme už dlho spolu, človek vôbec nevníma to, že ten druhý má odlišnú farbu pleti.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.