do Európy prichádzate so svojím druhým albumom We Dissolve, ktorý vám už neprodukoval David Lynch, ale John Parish. V čom sa odlišoval prístup týchto dvoch pánov?
Obaja majú veľmi jasno vo svojich víziách, ale dá sa s nimi diskutovať o zmenách. S Davidom sme si pre náš projekt nestanovili žiadny termín, namiesto toho sme strávili veľa času návštevami a vzájomným spoznávaním. S Johnom sme sa tiež spriatelili, ale hneď sme sa dostali k biznisu a k podobným záležitostiam. Obaja, John aj David, majú skvelý zmysel pre humor. Je medzi nimi mnoho rozdielov, ale hlavné je tempo tvorenia a stvorenia. S Davidom som za sedemnásť rokov spravila dve nahrávky, s Johnom som nahrala posledný album We Dissolve za sedemnásť dní!
tvrdíte, že táto nahrávka vám ukázala nový smer vo vašom umeleckom živote?
Vytýčený smer je v podstate podobný, ale odlišuje sa vo výslednom tvare. Vždy som bola fascinovaná kozmickým vedomím. S Davidom Lynchom sme v tom rezonovali. Vidím to aj na albume We Dissolve, ale s hudbou, ktorá je prístupnejšia, pretože sa viac podobá na pop music. Na albume sa nachádzajú rôzne verzie, chorusy a medzihry, ktoré nie sú ničím podobné tomu, čo sme robili s Davidom. Piesne nie sú primárne orientované na vytváranie nálady.
„Zbožňujem Angelovu tvorbu a bez jeho hudby si Twin Peaks ani nedokážem predstaviť.“
k hudbe ste sa dostali už v detskom veku vďake mame, ktorá bola speváčka. Pripravovala vás rodina na vašu kariéru?
Dokonale. Moja vášeň pre hudbu našla odozvu v rodičoch, ktorí mi pomáhali účinkovať v detskej divadelnej skupine už od štyroch rokov. Keď som mala svoju prvú kapelu, chodili na koncerty, aby ma povzbudili a rozveselili. Som veľmi vďačná, že moji rodičia zvládli moju túžbu stať sa hudobníčkou. (Smiech.)
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.