vy ste nikdy úplne neodišli zo Slovenska, však?
Neplánoval som odchod zo Slovenska. Ale keď som bol šéfredaktorom Respektu, žil som v Prahe. Vracal som sa na víkendy domov, no nie vždy. Čo je podstatné, bez ohľadu na to, či som tu bol fyzicky prítomný, alebo nie, mentálne som do veľkej miery žil českými témami. A mal som naozaj od Slovenska istý odstup.
asi pred rokom ste napísali, že sa vraciate aj preto, lebo máte pocit, že viac rozumiete Ficovi a Kotlebovi ako Zemanovi a Okamurovi. Platí to ešte?
Áno. Fico ani Kotleba nie sú, samozrejme, ľudia, s ktorými by som si rozumel, ale mám pocit, že viac rozumiem ich motivácii. Alebo dokonca ešte lepšie dnes rozumiem tomu, prečo ich ľudia volia. Problém českej spoločnosti, a to sa týka aj mnohých mojich kamarátov, je, že oni naozaj nerozumejú, prečo ľudia volia Okamuru, Babiša či Zemana.
česká spoločnosť je dnes podobne rozdelená na dva znepriatelené tábory ako bola tá naša za Mečiara?
Dnes sú dve Česká, tak ako boli v 90. rokoch dve Slovenská. Tá spoločnosť je rozpoltená viac, než si ktokoľvek vedel predstaviť ešte, povedzme, pred piatimi rokmi. Je evidentné, že volič Zemana je dnes úplne iný človek než jeho nevolič.
čím je to?
Spoločnosť sa nevyvíja zákonito, skôr podľa okolností, ktoré sú jej nejakým spôsobom vnucované. Zeman porazil Schwarzenberga vďaka odporným lžiam, že nie je Čech a vďaka ďalším sprostostiam. Vybičoval tak niečo nízke, čo v sebe máme každý, otázka iba je, či to prebudíme. A on to prebudil so silou, ktorá mení spoločnosť. To sa stáva aj inde. Často používam príklad Írska. Podobne ako Slováci, aj Íri sú konzervatívni, no ako je možné, že v priebehu dvoch dekád sa ich spoločnosť natoľko zmenila, že zlegalizovali homosexuálne zväzky? V tej zdanlivo nehybnej spoločnosti sa niečo zásadné pohlo. Politické elity jednoducho nastavili spoločnosti iné zrkadlo než to, v ktorom sa ona videla dovtedy.
prečo máte väčšie pochopenie pre to, že u nás ľudia volia Fica a Kotlebu?
Hovorím skôr o porozumení než o nejakom špeciálnom láskavom vzťahu. Rozumiem, prečo Slováci doteraz volili Fica a ešte nejaký čas budú. Je to aj preto, lebo história komunizmu je na Slovensku iná ako v Česku. Fico cieľavedome reprezentuje kontinuitu s minulým režimom. Nazval by som to bezbolestný prechod k niečomu, čo by sme mohli nazvať demokraciou. A ľuďom tento alibizmus vyhovuje. U voličov Kotlebu, okrem ich frustrovanej časti, je to história Tisovho režimu, ku ktorej sa vzťahujú. Aj tomu sa dá rozumieť. Naopak, v Česku dnes málokto rozumie tomu, že sa stal premiérom Babiš ako bývalý komunista a agent Štátnej bezpečnosti, čo je v ostrom rozpore s českým ponovembrovým naratívom. A nemožno to uspokojivo vysvetliť tým, že aj Česi sú sklamaní zo svojich elít, z korupcie a neviem z čoho všetkého. Nehovoriac o Okamurovi. Spoločnosť je tam vychýlená, lebo jej to vnútili politici. Začal to Klaus proti Únii, pokračoval v tom Zeman a iní hystériou proti migrantom.
čo hovoríte na hlasy českých elít, ktoré tvrdia, že stredná Európa ukázala v téme migrácie v porovnaní so Západom zdravé inštinkty a rozum?
Ja to vidím inak. Odpor voči migrantom vôbec nebol racionálny hlas rozumu, to predovšetkým. Zástancovia uzavretých hraníc a plotov vravia, že tu nechcú ani jedného a všetkých, ktorí im oponujú, ktorí hovoria, že utečencom ide o život a nie je fér im nepomôcť, označujú za liberálnych zvrhlíkov, za „vítačov“. V tejto debate sa úplne stratil rozum, pretože nikto – ja určite nie – nechce, aby sem prišli neobmedzene migranti. Viem, že spoločnosť by to neuniesla, no štve ma, že už ani nie sme schopní hovoriť o tom, že koľko tej záťaže unesieme. Desať, sto či tisíc utečencov? Ale nie nulu. Pretože ak poviete jedného, ste už nepriateľ národa. To je zvrátené. Ani na Západe nie sú takí blázni, aby povedali, že prijmú všetkých, ale uvedomujú si hlboký problém migračnej krízy, my nie. A áno, súčasťou príbehu Západu je aj pocit viny za éru kolonializmu, ten my nemáme. Oni rozumejú, že migrácia je iba pokračovaním dekolonizácie.
na to Fico aj Orbán vravia, že kolonizácia nie je naše maslo na hlave, nech si to rieši Západ.
Potom si však oni môžu povedať, že ani s komunizmom nič nemajú a prečo nás Východoeurópanov mali prijímať do EÚ. To je práve to nepochopenie veci. Rozšírenie EÚ bolo motivované podobným pocitom viny Západu za to, že náš región nechal pohltiť Sovietskym zväzom.
nie je to s vnímaním Únie na Slovensku podobné, ako to bolo s vnímaním socializmu, že oboje nám prinieslo civilizačný skok, čo sa o okolitých krajinách až tak povedať nedá?
Podpora EÚ u nás narastá preto, lebo Fico prestal brojiť proti Bruselu. Opäť vidíme, ako fungujú politické elity, že stačí len zmeniť rétoriku a ľudia ich nasledujú. A druhá vec, Fico si naozaj ako pragmatik uvedomuje, že Únia pomáha Slovensko modernizovať, čo stále ešte potrebujeme. Dnes – keďže mám kamarátov po celom okolí strednej Európy – vidím, že Slovensko je akoby krajina s najvyšším psychickým pohodlím. Čo neznamená, že tu nemáme korupčné škandály, ale základný rozdiel oproti susedom je v tom, že ľudia môjho typu sú dnes v Maďarsku a Poľsku úplne zúfalí.
„Intuícia mi vraví, že keď vidím Babiša, ako sa správa, tak v ňom vidím Mečiara.“
dnes je módne tvrdenie, že Slováci majú voči Čechom istý náskok, lebo si prešli skúsenosťou mečiarizmu. Je to naozaj tak?
Podľa mňa strach z mečiarizmu a jeho návratu tu fungoval ako istý motor demokratizácie a modernizácie. Ten sa, samozrejme, môže vytratiť, lebo pamäť slabne, prídu nové generácie. Dokonca aj Fico mal z mečiarizmu strach. Som hlboko presvedčený, že nebyť Mečiara, Fico je dnes úplne iný politik.
ako to myslíte?
Videl, ako Mečiar dopadol a kam to vedie, má v sebe poznanie limitov spoločnosti. Inými slovami, vie, za akú hranicu už nemôže ísť. V Česku túto skúsenosť nemajú. Jeden z argumentov, prečo Česi volia Babiša, je ich pocit absolútneho bezpečia. A pritom vedia, kto to je. Oni tie riziká vnímajú, ale prehliadajú ich a vravia si: dajme mu šancu, možno bude fajn. To je krutý omyl. Čechom chýba zásadná skúsenosť z ohrozenia demokracie. Nechápu, ako rýchlo sa to môže zvrhnúť.