bol si známy ako hovorca ministra vnútra, keď ním bol Vladimír Palko. A teraz si známy ako človek, ktorý organizuje špičkové koncerty vážnej hudby. Ako to spolu súvisí?
To, že mám rád politiku a zároveň mám rád klasickú hudbu, spolu nijako nesúvisí. Veľmi rád sa podieľam na významných IT projektoch a rád vediem ľudí. Práca vo verejnej službe ma mnoho naučila: dala mi nielen kontakty, ale aj odvahu púšťať sa do odvážnych vecí, možno až na hranici rizika.
čo si robil po tom, ako sa skončilo tvoje hovorcovstvo?
Mal som súkromnú firmu, potom som začal pracovať v jednej veľkej slovenskej IT firme, kde som mal na starosti zahraničný obchod a manažment zahraničných projektov. Keď som odtiaľ odišiel, založil som s kamarátom Štefanom Dobákom vlastnú firmu a povedali sme si, že budeme robiť to, čo nás baví.
čo to je za ambíciu?
Chceme do Bratislavy prinášať z vážnej hudby to najlepšie z najlepšieho. Terminológiou gurmána – našou ambíciou nebolo mať najlepšiu reštauráciu v Bratislave, ani recommended v Michelin guide, ale dostať tri hviezdičky. Je to záležitosť dlhšieho obdobia, ale ambícia je taká. Keď už sem nosiť zahraničných umelcov, tak najlepších z najlepších a tým obohacovať domácu scénu.
v Bratislave má svoje cykly Slovenská filharmónia, Opera aj Balet SND, máme festivaly, ako Konvergencie, MELOS-ÉTOS, Viva Musica, BHS, hudobná prevádzka funguje. Mali ste pocit, že Bratislava potrebuje ešte niečo viac?
Odkedy som ako osemnásťročný prišiel do Bratislavy, chodil som do filharmónie, do opery a cestoval som za klasickou hudbou aj za hranice. V jednom momente som si položil otázku: aký je rozdiel medzi Bratislavou a Budapešťou, Prahou, či dokonca Viedňou. Prečo by aj tu špičkové koncerty mali byť iba jeden či dvakrát do roka, keď je významný festival? Vo veľkých mestách môžete ísť na najkvalitnejší koncert klasickej hudby raz za dva týždne. Myslím, že to je úloha súkromných promotérov – priniesť sem špičkové orchestre, sólistov, režisérov a tým posúvať slovenskú kultúru dopredu.
nechápe vás Slovenská filharmónia, keďže v jej budove robíte svoje koncerty, ako konkurenciu?
Nemyslím si. Úloha SF a SND je iná. Ich úlohou je hrať veľa domácich diel a umožniť domácim hudobníkom hrať, domácim sólistom spievať, domácim režisérom inscenovať. A ak sa darí koncertom, ktoré robí naša spoločnosť, tak sa viac darí aj koncertom, ktoré robí SF, SND či niektoré domáce festivaly, pretože každý z nás buduje nejaké publikum. Ak niekto začne vďaka našim koncertom chodiť častejšie na vážnu hudbu, príde aj na koncert SF alebo do opery.
ako vlastne vaša spoločnosť funguje?
Gesamtkunstwerk je primárne software house. Približne 15 percent nákladov na koncerty pokrýva výber zo vstupného a zvyšné financie pokrývame zo svojich zdrojov a od partnerov.
minulý týždeň sa skončil váš tretí abonentný cyklus a vozíte naozaj špičkových, a teda veľmi drahých umelcov. Spomeňme Magdalénu Koženú či Viedenských filharmonikov alebo klaviristu Rudolfa Buchbindera.
Určite nevozíme tých najdrahších. (Úsmev.) Aj vo svete klasickej hudby a opery platí, že nie najdrahšie je vždy to najlepšie. Aj v tejto oblasti sú marketingové produkty, ktoré stoja obrovské peniaze a v skutočnosti neprinášajú až takú kvalitu. Ale všade na svete je to tak: zahraničné telesá, ktoré sú drahé, prinášajú súkromní promotéri. Vo Viedni je to Spolok priateľov hudby, nie Viedenská filharmónia.
viedenský Musikverein bol váš vzor?
To by bolo nesmierne odvážne tvrdenie. Mne sa páči to, čo robí Jožo Lupták v oblasti komornej hudby. Konvergencie sú naozaj často najlepšie z najlepších. Alebo BHS. Ale myslím, že napokon nám bol vzorom zlatý abonentný cyklus Musikverein.
ponúkate ľuďom z úspešných firiem, aby prišli, počúvali hudbu a potom sa na recepcii spolu aj rozprávali. Funguje to?
Manažéri firiem stretnú na koncertoch inú spoločnosť ľudí. A platí, že každý z nás je priemerom ľudí, s ktorými sa najčastejšie stretáva. Na našich koncertoch sa schádzajú inšpiratívni a zaujímaví ľudia, môžete tu stretnúť významných členov predstavenstiev finančných spoločností, bánk, energetiky, veľvyslancov aj umelcov, politikov. Verím, že prepojenie podnikania a kultúry je veľmi dôležité a v zahraničí dobre funguje. Pretože obchod s partnerom je jednoduchšie urobiť, keď dôjde k porozumeniu aj na inej úrovni ako len obchodnej. V zahraničí som to často videl: keď sa stretnú na koncerte dvaja milovníci vážnej hudby, a obaja vnímajú, že je to niečo ušľachtilé, potom aj ich vzájomný obchod jednoduchšie funguje.
chcete teda vytvárať aj nový druh publika pre koncerty klasickej hudby.
Áno, chodím do opery a na koncerty klasickej hudby 20 rokov a v podstate sa všetci navzájom poznáme. Keď sme začali robiť „crème de la crème“, tak sme chceli aj trochu nového publika, napríklad ľudí z IT firiem, pretože to je nový sektor, ktorý vytvára obrovský zisk a nie je tradičným podporovateľom umenia na Slovensku. Veď sú to matematici a fyzici a to sú ľudia, ktorí majú k hudbe blízko. Navyše sú to aj ľudia, ktorí majú trochu viac peňazí. Dnes majú 35-40 rokov a raz budú sedieť na stoličkách, ktoré budú rozhodovať o tom, kam pôjdu sponzorské peniaze. Keby som chcel znieť trochu namyslene, tak by som povedal, že v novom publiku sa snažíme budovať aj nových podporovateľov a sponzorov do budúcnosti.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.