hovoríme s iniciátorkou projektu Danou Žilinčíkovou.
prečo vlastne vznikol projekt Dominika pre Kukulíka?
Má to prepojenie s mojou bežnou prácou. Denne sa stretávam ako terapeutka s deťmi a mladými ľuďmi, ktorí boli po narodení opustení. Stretávam sa s nimi preto, že ich život je ovplyvnený udalosťou, ktorá sa im stala na začiatku. O niečom vedia rozprávať, niečo len cítia, ale nevedia to pomenovať.
môžu si vôbec obdobie bezprostredne po narodení pamätať?
Po narodení ešte nemáme rozvinutú reč, aby sme o tom vedeli rozprávať. Pamätáme si to len v podobe emócií. Emočné centrum v mozgu sa vyvíja v prenatálnom období. Dieťa už v bruchu prežíva množstvo stresu a pocitov, ktoré pociťuje jeho matka. Počas tehotenstva sa s ňou cíti ako jedno telo.
prežíva všetky jej emócie?
Mnohí vedci tvrdia, že áno. Po pôrode očakáva, že to z bruška bude pokračovať. Ale biologicky sa udeje, že je od matky oddelené. Žena porodí a prepojenie dieťaťa s ňou má pokračovať. K tomu istému telu, ktorého chuť, vôňu i teplo pozná. Následne sa v takomto prípade upokojí, opäť je s týmto človekom prepojené.
teraz hovoríme o priložení dieťaťa na telo matky ihneď po pôrode, alebo o celkovom období?
Nie je to len čas ihneď po pôrode. Musí sa oň niekto starať, nachovať ho, vnímať jeho fyzické i psychické potreby. Keď si ho priviniete, upokojí sa. Je nachystané na to, aby bolo fyzicky blízko človeka, aby ho cítilo celou pokožkou, ktorá má na povrchu nervové zakončenia. Tie snímajú svet okolo. Tým, že dieťa toho druhého cíti, prežíva jeho i seba.
koľko toho času treba? Matky po pôrode v nemocnici dieťa nemajú 24 hodín denne.
Deti okamžite potrebujú, aby pri nich niekto bol. Vnútri počas tehotenstva bolo s matkou jedným telom, potom je akoby odrezané. Upokojiť ho treba čo najskôr. Dieťa má iné vnímanie času ako dospelý. Hodina po pôrode je pre neho ako pre nás napríklad jeden rok – celá večnosť, nekonečno. Matka si počas nej poriadne ani nestihne oddýchnuť, no dieťa vníma nekonečnú časovú prázdnotu. Nemá tam človeka, s ktorým bol spojený. Čo nie je blízko, pre dieťa neexistuje.
dominiky sú zdravotné sestry, ktoré sa starajú v pôrodnici o dieťa, ktoré matka nechce. Starajú sa o deti len 4 hodiny denne, nie je to málo?
Momentálne sme v situácii, že sa na Slovensku narodí v priemere 150 detí ročne, ktorých sa pôvodní rodičia vzdajú. Pre tieto deti máme po pôrode nula individuálnej starostlivosti. Mala by byť celodenná, dieťa je tak biologicky nastavené, no keďže tam rodič nie je, je nulová – resp. „úchytková“ – keď sestry majú chvíľku čas, popri pracovných povinnostiach, snažia sa mu často s veľkou nehou nahradiť, čo stratilo. Novorodenec čaká bežne v nemocnici aspoň päť dní. Na piaty deň môže s niekým odísť. No za takýto čas sa veci nestihnú právne vyriešiť, aj keď matka dá na adopciu súhlas. Kompetentní potrebujú na rozhodnutie, kam dieťa pôjde, zhromaždiť množstvo informácií, aby mohli správne rozhodnúť. To chce čas. Ak by si nemocnice vedeli predstaviť, že tam bude niekto 24 hodín pri dieťati, bolo by to najlepšie riešenie pre opustené dieťa. Nám sa podarilo zatiaľ dohodnúť opateru na 3 či 4 hodiny denne.