vojenský zásah Francúzska, Veľkej Británie a USA pripomenul verejnosti realitu sýrskej občianskej vojny. Bol ten zásah skôr symbolickým gestom, alebo niečo reálne vyriešil?
Určite nevyrieši občiansku vojnu, ale to ani nebolo jeho účelom. Pointou zásahu bolo potrestať sýrsku vládu za použitie chemických zbraní proti vlastnému civilnému obyvateľstvu. A zároveň zničiť či aspoň čiastočne obmedziť schopnosť Sýrie produkovať chemické zbrane a odradiť vládu od ich použitia v budúcnosti.
na Slovensku určité kruhy tvrdili, že takéto vstupovanie Západu do konfliktu v Sýrii môže vyvolať globálny konflikt s Ruskom. Čo si o tom myslíte? Je to pravda, alebo účelové skresľovanie?
To je len také strašenie, aby sa, preboha, neublížilo Rusku. Osobne som tej teórii nikdy úplne nerozumel. Neviem, ako môže niekto vážne veriť, že Emmanuel Macron či Theresa May sú pripravení spustiť svetovú vojnu.
a čo Vladimír Putin? Je na to pripravený on?
Moskve sa zásah v Sýrii síce nepáčil, ale nič s tým neurobí, lebo ani Rusko nemá záujem na vojne. Mimochodom, zásah bol koordinovaný s Ruskom, aby sa predišlo nedorozumeniu. Moskva má skôr záujem vytvoriť okolo seba auru nevypočítateľnosti, aby sme sa my preventívne roztriasli od strachu. Ale to mi pripadá ako dosť ľahko čitateľný trik.
máte pravdu, je to ľahko čitateľné, ale na verejnosť to aj tak pôsobí emotívne veľmi silno. Ako sa dá brániť proti takémuto strašeniu? Najmä keď sa zdá, že racionálne vysvetlenia masy veľmi neoslovujú.
Možno by to chcelo len trochu väčší záujem o históriu diplomacie a vojny. Rusko používa klasickú taktiku „šialenca“ (madman theory). Písal o nej už Machiavelli v zmysle, že „občas je užitočné simulovať šialenstvo“, lebo potom váš protivník v obavách z vašej reakcie radšej cúvne. Úspešne túto taktiku používal Nixon. Je to starý, trochu obohratý trik.
slovensko chronicky lavíruje medzi Ruskom a Západom. Čo si o tom myslíte?
Neviem, či by som to nazval lavírovaním. Veď všetky slovenské vlády, vrátane tej Mečiarovej, sa prihlásili k členstvu v Severoatlantickej aliancii a v Európskej únii a minimálne od Dzurindovej vlády sa podľa toho aj správame. Je fakt, že v postoji k Rusku, minimálne ak vezmeme do úvahy rétoriku, sme medzi západnými krajinami v menšine. Ale ani to neplatí na celú politickú scénu. A proruskosť neplatí v praktickej rovine, lebo sme podporili aj sankcie proti Rusku, aj sme prispeli do aliančných síl v Pobaltí.
„Objem slovenského obchodu s Ruskom je dnes niekde na úrovni obchodu s Kóreou. Je to menej ako desať percent obchodu s krajinami EÚ.“
naša krajina je však stále veľmi zraniteľná voči pôsobeniu prokremeľských dezinformačných kanálov. Čo by sa malo zmeniť, napríklad v prostredí slovenskej vysokej politiky a tajných služieb, aby sa táto situácia nezhoršovala?
Ruská propaganda je na Slovensku taká efektívna preto, lebo na školách málo učíme schopnosť samostatne kriticky rozmýšľať. Kým tento stav trvá, tak budú mať hlásenia spravodajcov či prejavy politikov síce pozitívny, ale iba obmedzený dopad. Veľká časť verejnosti bude stále náchylná veriť opaku – už len preto, lebo búriť sa proti elitám je v móde. A to sa nezmení, pokiaľ nebude mať dosť ľudí od malička hlad po pravde a schopnosť rozlíšiť medzi faktom a bludom. To znamená, že žalostný stav nášho školstva prestáva byť „iba“ ekonomickým problémom. Začína byť dosť veľkou bezpečnostnou hrozbou.
istá časť slovenských občanov však teraz prejavila hlad po pravde a spravodlivosti a po faktoch – mám na mysli udalosti po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Je možné, že toto prebudenie pozitívne zasiahne aj naše povedomie o zahraničnej politike, o našom mieste v Európe a postoji voči Západu?
To skôr nie; protesty boli o niečom inom.
aká je dnes pozícia Slovenska v euroatlantických štruktúrach? Máte pocit, že Slovensko si svoje miesto v NATO zaslúži?
Zase netreba preháňať.
predsa len, zdá sa to legitímna otázka – najmä po tom, čo nereagovalo na výzvu Veľkej Británie po útoku v Salisbury a nevyhostilo ruských diplomatov.
Naše miesto v Severoatlantickej aliancii nie je ohrozené. To, čo sa stalo, je dosť vážna vec aj bez zbytočného dramatizovania. Ublíži to vzťahu s Veľkou Britániou, čo je po USA asi druhá najdôležitejšia vojenská moc v aliancii. Takéto veci sa nezabúdajú.