michal Kaščák sa nedávno vyjadril, že Marek Maďarič bol spomedzi všetkých našich ministrov kultúry ten najhorší. Prečo, Michal?
Michal Kaščák: Pretože za jednu z najdôležitejších úloh ministra kultúry pokladám kultivovanie spoločnosti. No a Marek Maďarič výrazne prispel k tomu, že sme sa ako spoločnosť pod jeho ministrovaním kultúrne neposunuli dopredu, ale skôr dozadu.
to bol jediný dôvod?
Kaščák: Nie, dôvodov bolo viac. Bol aktérom a realizátorom kampaní strany Smer, ktoré stavali na nenávisti k menšinám, čo napomohlo nástupu extrémizmu. Neozval sa ani pri jednej z veľkých káuz ako útok neonacistov na Hedvigu Malinovú, ich útok na hudobný klub Mariatchi alebo zásah v Moldave nad Bodvou. Bol iniciátorom nezmyselného jazykového zákona a tlačového zákona. Pod ministerstvo kultúry patrí aj agenda cirkvi – Maďarič bol ticho, keď vrcholní predstavitelia cirkvi adorovali Tisa. Jednoducho som od neho nevidel nijakú aktivitu, ktorá by podporovala kultúru v širšom zmysle: kultúru komunikácie, kultúru spoločnosti. Napokon, výrazne prispel k tomu, že politické kampane sa zakladajú na konfrontácii či nenávisti k nejakej menšine.
bola by vôbec strana Smer schopná ponúknuť na tento ministerský post človeka, ktorý by vyhovoval takto postaveným kritériám kultúrnosti?
Kaščák: Pravdepodobne áno, veď má 17-tisíc členov. Neverím, že všetci členovia tejto strany túžia iba po politike nenávistnej konfrontácie.
pani Kusá, ako vy vnímate Mareka Maďariča? Bol to dobrý minister?
Alexandra Kusá: Myslím si, že Michal Kaščák to povedal skôr provokatívne, azda preto, aby sme sa viac rozprávali o tom, čo od ministra kultúry vlastne požadujeme. Nie som priateľkou nejakých ATP rebríčkov ako v tenise. Michal má určite svoju pravdu a jeho pohľad je legitímny, no odlišovala by som politickú prácu pre stranu od práce ministra pre celú spoločnosť. Napríklad – a nielen – pre SNG bolo obdobie ministrovania pána Maďariča veľmi pozitívne. Konečne realizujeme veľkú prestavbu, čo bolo roky politicky náročné presadiť a bez jeho zástoja by sa nám to sotva podarilo. Najlepší? Najhorší? Vezmite si film Válek: najväčšie mozgy sa nevedia zhodnúť, či bol Válek dobrým, alebo zlým ministrom. A ani ja nebudem arbitrom v takom spore okolo Mareka Maďariča. Vždy so mnou hovoril ako s odborníčkou, nikdy mi nič nedal striktným príkazom – bola to partnerská spolupráca a som za túto skúsenosť vďačná.
Roman Polák: To môžem potvrdiť aj ja z pozície riaditeľa Činohry SND – nikdy tam neboli nijaké zásahy zhora, hoci nezasahovanie do chodu inštitúcií by malo byť niečo celkom prirodzené a normálne, a nie niečo, čo by bolo treba na niekom vyzdvihovať.
a vy, pán Polák, vy s názorom Michala Kaščáka súhlasíte?
Polák: Michal Kaščák má tú vďačnú i podstatnú úlohu popularizovať hudobnú kultúru a vytvárať v nej určitý morálny imperatív. To sa mu darí. Predpokladám však, že po celý svoj život nemusel byť závislý od financovania zo strany štátu, takže sa nezúčastňoval na celom tom procese kultúry naviazanej na čerpanie peňazí zo štátneho rozpočtu. Z tohto hľadiska chápem, že sa na ministra kultúry díva ako na reprezentanta určitých morálnych hodnôt.
vy takto ministra kultúry nevnímate?
Polák: Nie som ani volič, ani obdivovateľ Smeru, skôr jeho kritik. No chcem sa na to pozrieť vecne. V tomto štáte existujú tisícky knižníc, galérií, múzeí, divadiel a nezávislých divadiel, ktoré sú, paradoxne, závislé od grantového systému ministerstva kultúry. Štát má vytvárať podmienky na to, aby sa v ňom kultúra rozvíjala a aby sa do riadiacich funkcií kultúrnych inštitúcií v regiónoch dostávali ľudia s kultúrnou víziou a ekonomickým myslením.
a to tento štát s doterajšími ministrami kultúry robil?
Polák: Rozčlenil by som to asi na také tri obdobia. Prvé obdobie je od Nežnej revolúcie až zhruba po rok 2000, keď prišlo k decentralizácii kultúry. Dovtedy ministerstvo kultúry riadilo všetky kultúrne inštitúcie na Slovensku, ktoré boli závislé od štátnych dotácií. Decentralizácia presunula zodpovednosť na VÚC alebo mestá: to je druhá etapa, v ktorej financovanie záviselo buď od Hudecových kultúrnych komisárov, alebo od poslancov v komunálnej politike, ktorí sa so žiadosťou o finančný príspevok obracali na spriateleného ministra.
Kaščák: Spomeňte si však, aké zdesenie vyvolala tá decentralizácia, veď bola spúšťačom štrajku divadiel. Bola totiž skôr o väčšej kontrole než o delegovaní právomocí. Jednotlivé inštitúcie v regiónoch volali po tom, aby radšej patrili rovno pod ministerstvo, lebo tí ľudia v župe boli totálne neschopní, respektíve schopní všetkého.
Kusá: Je to tak dodnes. Aj za mnou prichádzajú riaditelia múzeí, že chcú patriť z tohto istého dôvodu pod nás.
Polák: Áno, bolo a je to tak, ale je to obraz o úrovni ľudí, ktorí v danom meste alebo VÚC riadia kultúru alebo spoločenský život. Preto sú podstatné komunálne voľby, mnohokrát občanmi podceňované. Vrátim sa však ešte k tým trom obdobiam, aby som to dokončil. Tým tretím je Maďaričovo úsilie oddeliť dotačné fondy od ministerstva kultúry a spraviť z nich akési verejnoprávne fondy, ktorých správnu radu tvoria odborníci. Takže o príspevkoch už nemusel rozhodovať on ako minister, ale žiadateľov jednoducho odkázal na jednotlivé fondy.
BORIS NÉMETHMichal Kaščák | Organizátor festivalu Pohoda.