čo nám majstrovstvá sveta povedali o súčasnom hokeji?
Potvrdili trend, ktorým sa uberá medzinárodný hokej. Väčšina tímov hrá v duchu filozofie postavenej viac na vedomom systéme a menej na improvizácii. Tento systém je platformou pre väčšinu tímov nielen na úrovni reprezentácií, ale aj na úrovni jednotlivých líg. A v dôsledku tohto systému sa kvalita špičkových tímov vyrovnáva.
ale stále tam zostávajú dosť výrazné rozdiely, či nie?
Samozrejme, ale ak vylúčime tri najväčšie hviezdy majstrovstiev sveta, bežný fanúšik nerozozná kvalitu hráča z NHL od kvality hráča čo i len zo slovenskej ligy. A tie rozdiely naozaj nie sú až také dramatické. Práve preto tímy, ktoré by podľa papierových predpokladov nemali mať najmenšiu šancu súťažiť s tými najlepšími, s nimi dokážu hrať vyrovnané zápasy. Na príklade Švajčiarska, Dánska, Lotyšska, ale aj Slovenska sa ukázalo, že dokážu aj s tými najlepšími uhrať úplne vyrovnané zápasy, niekedy dokonca až vyhrávať. Hlavný rozdiel je v tom, že tímy z prvej šestky dokážu kvalitné výkony zopakovať oveľa častejšie ako tie ďalšie tímy.
za posledný rok je v slovenskom hokeji najčastejšie skloňovaným slovom slovo systém. Hrá dnes väčšina tímov na majstrovstvách sveta podľa rovnakého systému?
Nie všetky, ale väčšina áno. V detailoch sa to líši, ale v základnej filozofii je to rovnaký systém. A práve vďaka nemu dokážu hrať aj papierovo slabšie mužstvá vyrovnané zápasy s favoritmi.
napriek vysokej frekvencii tohto slova však väčšina ľudí nevie, čo presne si má pod ním predstaviť. Dá sa to nejako jednoducho vysvetliť? Tak, aby tomu rozumeli aj laici?
Do úplných detailov asi nie, ale základná myšlienka sa vysvetliť dá. V prvom rade si treba uvedomiť jednu zásadnú vec: moderný hokej rovná sa rýchlosť. Je absolútne kľúčové robiť veci tak rýchlo, ako je to len možné. Od najrýchlejšieho korčuľovania cez najrýchlejšiu rozohrávku a kombináciu, najrýchlejšie zakončenie, prechod do útoku či do obrannej fázy. Skúsme sa teraz zamyslieť nad tým, ako tú rýchlosť dosiahnuť. V prvom rade je nutná korčuliarska rýchlosť. Lenže tá nestačí a v nej ani podstatný rozdiel nespočíva. Ak by sme postavili tímy Kanady a Bieloruska na bránkovú čiaru a nechali ich čo najrýchlejšie korčuľovať po druhú bránkovú čiaru, nezistili by sme takmer nijaký rozdiel. Všetci vedia korčuľovať približne rovnako rýchlo. A pritom hrá jedno z tých mužstiev oveľa pomalšie ako to druhé.
prečo?
Pretože Kanaďania v ktorejkoľvek chvíli zápasu nereagujú na rozhodnutie hráča s pukom, reagujú na celkovú situáciu, a to dopredu pripraveným spôsobom. Tie situácie sa v hokeji vlastne stále opakujú a oni sa v podstate nikdy nedostanú do situácie, na ktorú nie sú pripravení. Jednoducho preto, lebo do takej situácie zámerne nejdú. A v situáciách, ktoré poznajú, vedia vždy všetci piati, kto sa kam rozbehne a čo urobí hráč s pukom. A presne toto zvyšuje rýchlosť mužstva. To, že niektorý hráč to vie urobiť o zlomok sekundy rýchlejšie, alebo že vie prihrať o milimeter presnejšie, urobí potom drobné, hoci možno rozhodujúce rozdiely, ale ten hlavný rozdiel spočíva v tom, či hráči musia o danej situácii rozmýšľať, alebo či reagujú vedome, ale pritom automaticky.
ale keď sa to takto povie, vyvoláva to aspoň na prvé počutie nie veľmi sympatický dojem akejsi strojovej, dopredu naprogramovanej hry.
Áno, a u mnohých ľudí tento pocit pretrváva aj po viacnásobnom počutí. Majú pocit, že takýto prístup vyrába z hráčov robotov a potláča individuálny talent. Nie je to nelogický a nezmyselný názor, lenže ak by to bola pravda, potom by muselo platiť, že Kanaďania, Američania, Fíni, Nemci alebo Švajčiari nevychovávajú hokejové individuality. A to vieme, že nie je pravda. Systém dáva hráčovi základné návyky, základné DNA, základné úlohy, ktoré musí vedieť plniť. A potom už je na talente a na extra práci toho chalana, či dokáže všetky tie veci robiť ešte s niečím navyše.
stále sme však nepovedali, v čom ten systém vlastne spočíva.
Ak nebudeme rozprávať o presilovkách a oslabovkách, čo je samostatná téma, tak dnešný hokej vychádza z toho, že útočiace mužstvo musí nájsť spôsob, ako súpera prečísliť a úlohou brániaceho mužstva je vytvoriť koncept, ktorý by prečísleniu zabránil. Celý dnešný hokej je o snahe prečísliť a nenechať sa prečísliť. V rovnovážnom stave už góly jednoducho nepadajú, respektíve padajú vďaka náhodám, a na tie sa spoliehať nedá. Skúsme si teraz povedať, čo je jadrom systému z hľadiska útočiaceho mužstva. Podstatné je toto: hneď, ale naozaj hneď, ako mužstvo získa puk, musia všetci začať okamžite robiť to, čo je dopredu naplánované. To je ako keď v šprinte vystrelí štartér z pištole, všetci musia okamžite vyštartovať. A zmyslom systému je, aby všetci piati vedeli, kam majú ísť. Aby hráč s pukom nemusel analyzovať situáciu, aby presne vedel, že ostatní štyria urobia toto a toto. Hráč s pukom nereaguje na ich pohyb, ani oni nereagujú na to, čo hráč s pukom urobí, všetci reagujú na celkovú situáciu.