ako a kedy ste sa dozvedeli, že napriek vášmu úsiliu bude Aslan Jandiev zo Slovenska vydaný do Ruskej federácie?
Priamo ten konkrétny čas, teda let z Bratislavy do Moskvy o 18.40 večer, túto informáciu nám neposkytol nikto. Sami sme sa dopátrali k informácii, že by mal byť vydaný v utorok 17. júla a jednoduchým hľadaním v pláne odletov a príletov z bratislavského letiska sme zistili, že by to mohlo byť práve vtedy. Samozrejme, že mohol byť deportovaný aj z Viedne či v inom čase, ale vychádzali sme iba z vlastných zistení. To, že má byť vydaný práve v utorok, sme mali potvrdené len na konci predchádzajúceho týždňa, a to prostredníctvom telefonických rozhovorov s viacerými pracovníkmi štátnych orgánov. Ale keď sme sa snažili od nich získať aj nejaké oficiálne potvrdenie, tak sme odpoveď nedostali. Ani od ministerstiev či súdov.
prečo toľké tajnosti?
Na toto by mali odpovedať tí, ktorí nám odmietali poskytnúť informácie. Viem si predstaviť argumentáciu, že z ich pohľadu bola vec už posúdená a uzavretá. To znamená, že ak sa vrátime do minulosti, v prípade Aslana Jandieva už rozhodol súd, že vydanie je prípustné. Vo februári 2018 o tom rozhodla aj vtedajšia ministerka spravodlivosti, ktorá tiež povolila vydanie. Čiže, na prvý pohľad sa ten právny proces skončil a mali by nasledovať iba samotné úkony vydania. Lenže tá situácia je oveľa zložitejšia.
do celého prípadu vstúpil Výbor OSN pre ľudské práva, ktorý povedal, aby Slovensko Aslana Jandieva nevydávalo. Výbor chcel, okrem iného, preskúmať, či mu v Rusku nehrozí mučenie alebo zlé zaobchádzanie.
Po tom, čo sme sa na Ústavnom súde bránili proti rozhodnutiu súdov aj proti rozhodnutiu ministerstva, a boli sme neúspešní a negatívne dopadla aj naša sťažnosť v Štrasburgu (na Európskom súde pre ľudské práva, pozn.), tak sme zvažovali, či je ešte nejaká možnosť ochrany pre Aslana Jandieva. Okrem Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd existujú totiž aj iné medzinárodné zmluvy, ktorými je Slovenská republika viazaná a ktoré tiež garantujú zákaz mučenia. Jednou z nich je Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach. V tomto pakte, v článku 7, je zákaz mučenia, a existuje orgán, a to ženevský Výbor OSN pre ľudské práva, ktorý má právo preskúmavať individuálne sťažnosti.
a práve tento výbor poskytol ešte v júni tohto roka ochranu Aslanovi Jandievovi. To bola pre vás tá nová okolnosť?
Áno. A súvisí to s tým, prečo robili naše štátne orgány okolo celého vydania toľko tajností. Ich optikou sa na to pozerali tak, že advokátovi už nemusia nič dávať vedieť, veď ide len o technické prevedenie niečoho, čo je už právne rozhodnuté. Ale tu medzitým vznikla nová situácia, pretože Výbor OSN pre ľudské práva poskytol ochranu v podobe predbežného opatrenia a keďže sa už začali robiť kroky smerujúce k vydaniu, bolo zjavné, že štátne orgány toto predbežné opatrenie výboru zo sídlom v Ženeve nerešpektujú.
„Tento prípad je naozaj v mnohom ilustratívny. Ukazuje, ako štátne orgány pristupujú k záväznosti právnych aktov orgánov medzinárodného práva.“
na poslednú chvíľu teda medzi vami vznikol ďalší spor?
My sme tvrdili, že je to pre Slovensko záväzné, mali by sme to predbežné opatrenie rešpektovať, ale štátne orgány tvrdili opak, teda že to pre nás nie je záväzné. A v tejto situácii sme považovali za najvhodnejšie opäť sa obrátiť, tentokrát s touto konkrétnou otázkou, na Ústavný súd.
na základe čoho ale tvrdíte, že Slovensko porušilo svoje medzinárodné záväzky, keď nerešpektovalo opatrenie Výboru OSN pre ľudské práva?
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.