Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Na Slovensku ma poslali do špeciálnej školy, v Anglicku sa chystám na univerzitu, hovorí slovenský Róm z Leicestru

.denisa Gdovinová .filip Olšovský .rozhovory

Ondrej Oláh pracuje ako asistent učiteľa na škole Babington v Leicestri. Túži byť pilotom a zrejme sa mu to podarí.

Na Slovensku ma poslali do špeciálnej školy, v Anglicku sa chystám na univerzitu, hovorí slovenský Róm z Leicestru Filip Olšovský Ondreja u nás poslali do špeciálnej školy. V Anglicku pracuje ako asistent učiteľa a chystá sa na univerzitu.

kedy ste prišli do Leicestru?

V roku 2007. Po štyroch-piatich mesiacoch sme však hneď odišli naspäť, keďže sestra mala v Žiline operáciu. Do Anglicka sme sa vrátili v roku 2010. 

prečo práve Anglicko?

Dôvodov bolo viacero. Po prvé, rodina chcela mať lepší život. Druhým dôvodom bola moja sestra, ktorá má mozgovú obrnu. V Anglicku majú lepších lekárov, celkovo je to so zdravotníctvom oveľa ľahšie. Sestra mala na Slovensku dve operácie, ani jedna sa nepodarila, tu sa podarila hneď prvá. A je to tu zadarmo. Po tretie, je tu práca aj vzdelanie.

bol nejaký moment, po ktorom ste sa definitívne rozhodli sem presťahovať?

Definitívne rozhodnutie padlo, keď mňa a môjho brata chceli učitelia poslať do špeciálnej školy. Keď sa to otec dozvedel, povedal, že toto nedopustí. Bolo to v škole pri Rimavskej Sobote. Bol som už na druhom stupni, v piatom ročníku, brat v siedmom. Brat prepadol a otec si chcel vyžiadať, aby mohol robiť komisionálne skúšky. V škole ale trvali na tom, že ho chcú poslať na špeciálnu školu. Otcovi sa to nepáčilo, ale nakoniec súhlasil. Potom mu však povedali, že aj ja mám ísť na špeciálnu školu. Možno som nebol najlepší študent, ale vedel som, čo robím, vedel som normálne po slovensky a nemal som žiadny problém s učením. Nedávalo to vôbec zmysel. Otec tomu tiež nerozumel. Tak sme sa rozhodli, že musíme odísť.

ako vyzerali začiatky v Anglicku?

Keď sme prišli, mal som jedenásť rokov. Prišli sme v lete 2010. O škole v Babingtone mi povedal bratranec. Musel som sem chodiť dvoma autobusmi, hodinu a pol každé ráno. Po anglicky som nevedel nič. Vôbec nič. Iba ako sa volám, odkiaľ som a koľko mám rokov. Dali ma do triedy, kde som robil vstupné testy. S matikou nebol žiadny problém, tá bola rovnaká ako na Slovensku. Nešla mi však angličtina. Bol som preto v nižšej triede, kde som mal viac pomoci a viac učiteľov. O nejakých osem mesiacov zistili, že som trochu inteligentnejší, že jediný problém je angličtina. Tak ma hneď dali na vyššiu úroveň, v matematike na najvyššiu. Potom v ôsmom ročníku, čo je na Slovensku asi šiesty alebo siedmy, som už bol už v triede s lepšou angličtinou, kde som mali iba jedného spolužiaka Slováka.

 

BEZ VÁS SA NEPOHNEME

Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite