prečo ste sa rozhodli pomáhať utečencom?
Priviedol ma k tomu môj osobný aj profesionálny záujem o problematiku migrácie, špeciálne v oblasti Balkánu. Bolo to veľmi prirodzené až žiaduce rozhodnutie. Po prvý raz som ako dobrovoľníčka pôsobila na takzvanej balkánskej trase v októbri 2015. Bolo to vo vtedy veľmi kritickej oblasti hraničného prechodu Berkasovo-Bapska medzi Srbskom a Chorvátskom.
na Balkáne pôsobíte v rámci spolku dobrovoľníkov s názvom Pomáháme lidem na útěku (PLNU). Ako vznikol a čo je jeho cieľom?
Za formálny dátum vzniku je považovaný rok 2016. Ako neformálna skupina však boli členovia spolku aktívni už od augusta 2015, keď bola organizovaná prvá dobrovoľnícka pomoc v krízových miestach na Balkáne. Cieľom je najmä pomoc migrantom a zároveň miestnym obyvateľom pri zvládaní vzniknutej situácie v miestach najviac zasiahnutých migračnou krízou. K čiastkovým činnostiam je tiež možné zaradiť monitorovanie situácie, analytickú činnosť, organizovanie prednášok či poskytovanie informácií.
Patrícia ArtimovaMigranti sa v oblasti Bihaća zdržiavajú najmä v priestoroch bývalého internátu v Borići.
najskôr ste pôsobili v Srbsku. Čomu ste sa tam od roku 2015 venovali?
Treba povedať, že v priebehu posledných troch rokov sa aktivity dobrovoľníkov postupne menili, a to podľa toho, ako sa kríza vyvíjala. Na jeseň 2015 išlo predovšetkým o poskytovanie nevyhnutnej humanitárnej pomoci, teda distribúciu oblečenia, hygienických potrieb, potravín, zdravotnú starostlivosť. Neskôr sa k tomu pridala aj psycho-sociálna podpora. Ale taktiež sme sa venovali organizácii na hraničnom prechode Berkasovo-Bapska. Na konci roka 2017, keď bolo oficiálne ukončené naše pôsobenie v teréne a my sme odovzdali činnosti do rúk miestnych aktérov, sme sa už venovali aj organizácii voľnočasových aktivít pre migrantov, distribúcii hygienických potrieb a prevádzke práčovne.
odkiaľ pochádzali migranti, ktorým ste dennodenne pomáhali?
Ich pôvod bol rôzny. Spočiatku išlo najmä o početnejšie skupiny ľudí zo Sýrie alebo Iraku. Ku koncu roka 2017 už prevažoval skôr osoby z Iránu, Afganistanu a Pakistanu. V srbských centrách sa tiež vyskytli migranti z Kuby, Maroka, Somálska, Bangladéša či Nepálu. Dôležitým faktorom je ale aj miesto pôsobenia dobrovoľníkov. Mám na mysli to, že balkánskou trasou vo všeobecnosti neprechádza veľa migrantov z Afriky, ale prirodzene prevažujú imigranti z Blízkeho východu či Ázie.
Patrícia ArtimovaSquat v Bosne.
začiatkom tohto leta ste sa presunuli do Bosny a začali pracovať v Bihaći?
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.