sedíme na legendárnom Majdane. Za nami je hotel Ukrajina. Cestou sem som kráčal popri množstve pomníkov ľudí, ktorí na Majdane pred štyrmi rokmi zomreli. Hoci prešli štyri roky, stále to vyvoláva silné emócie, aj vo mne, človeku zo Slovenska. Vedľa mňa sedí žena, ktorá na Majdane aktívne pôsobila. Vás tá emócia už prešla?
Svetlana Zališčuk: Nie. A neviem, či vôbec niekedy na to zabudnem. V prvom rade preto, že stále nie sú potrestaní tí, ktorí sú za to vinní a objednali si vraždy. A aj preto, že po Euromajdane sa začala vojna a Rusi obsadili Krym. Viac než 250-tisíc krymských Tatárov dnes utláčajú, zobrali im šancu na vlastnú identitu, rodnú vlasť, právo žiť svojím životom a hovoriť vlastným jazykom. Začala sa aj vojna na Donbase a veľkú časť nášho teritória obsadili. Zomrelo vyše desaťtisíc ľudí a asi dva milióny obyvateľov sa museli odsťahovať. Stratili svoje domy, pozemky, príbuzných. Toto všetko je pokračovaním toho, čo sa začalo na Majdane. Životom zaplatilo už tak veľa ľudí, že sa tej emócie nedá zbaviť.
aká bola vaša rola na Majdane?
Svetlana Zališčuk: Keď sa to celé začalo, pracovala som v neziskovej organizácii, ktorá sa venovala monitorovaniu korupcie vo vláde. Patrili sme aj medzi zakladateľov hnutia Zastavme cenzúru, ktoré bojovalo proti represiám voči novinárom. A zastávali sme európske reformy. Keď vláda Viktora Janukoviča odmietla podpísať asociačnú dohodu Ukrajiny s Európskou úniou, boli sme medzi prvými, ktorí prišli na Majdan protestovať, vnímali sme, že toto rozhodnutie nám berie budúcnosť.
majdan sme sledovali so zatajeným dychom a držali vám palce. Vtedy, pred štyrmi rokmi, vzniklo veľa očakávaní na vašej, ale aj na našej strane. Naplnili sa?
Svetlana Zališčuk: Samozrejme. Ukrajina prešla civilizačnou premenou. Zrejme prvýkrát máme prezidenta, ktorý podporuje európsku integráciu. Máme proeurópsku opozíciu, občiansku spoločnosť a novinárov. Sedemdesiat percent Ukrajincov podporuje proeurópsku voľbu a NATO. Udiala sa pozitívna mutácia v DNA našich ľudí a krajiny. Za posledné tri roky sme prijali viac progresívnych európskych rozhodnutí ako za 23 rokov predtým. Vznikol napríklad protikorupčný úrad, vyšetrujúci korupciu, ktorá sa týka aj politikov, prokurátorov, sudcov. Vznikli verejne prístupné registre s informáciami a ktokoľvek môže skontrolovať akúkoľvek organizáciu a jej majetok. Máme novú legislatívu vo vzdelávaní i v zdravotníctve, ktoré je z jednou z najkorupčnejších oblastí. Je to komplikované, ale postupne sa hýbeme vpred. Verím, že tieto zmeny znamenali začiatok nezvratných premien. Stále to však nie je dosť. Postavili sme základy, ale musíme stavať aj steny, okná, postaviť strechu.
keď na Slovensku vládol Mečiar, hovorilo sa, že sa z nás môže stať Bielorusko, a nie Západ. Slováci však v roku 1998 volili proti Mečiarovi. No vtedy sa ukázalo aj pokušenie. Tí, ktorí boli na správnej strane, sa dostali k moci, k možnostiam a prišlo aj sklamanie. Hrozí aj na Ukrajine to, že ľudia, ktorí urobili zmenu, sklamú pre korupciu a nedostatočné reformy? Občania sa potom môžu obrátiť k minulosti.
Svetlana Zališčuk: Cítim v ukrajinskej spoločnosti veľa sklamania a myslím, že je oprávnené. Mali sme veľké očakávania a veľa sa spravilo, ale mohlo sa ešte viac. Oligarchovia už nemajú monopol na rozhodnutia, ale korupcia stále zostáva obrovským problémom. Samozrejme, ľudia to nechcú tolerovať, veď proti tomu protestovali. A myslím si, že nás to vzďaľuje od šance dosiahnuť zmenu čím skôr. Dnes máme veľa podpory od európskych a medzinárodných partnerov proti ruskej agresii. Tiež však cítim, že keď sa Ukrajina otočí chrbtom k vnútorným problémom, Európania nebudú chcieť zdieľať zodpovednosť, a to pre našu nejednoznačnosť pri prijímaní ťažkých zmien.
„Ak budeme úspešní, staneme sa príkladom premeny pre veľa ďalších krajín.“
po Majdane sa stali dve veci: ukradli vám Krym a rozpútali vojnu na Donbase. Po celom svete šíria propagandu o tom, že na Ukrajine došlo k fašistickému prevratu. Vy ste na Majdane boli, videli ste zomierať ľudí. Ako sa cítite, keď toto Rusi robia?
Svetlana Zališčuk: Mám pocit, že Západ nechá ísť Rusko tak ďaleko, ako ich necháme ísť my. Rusko dnes využíva všetky možnosti západnej demokracie na to, aby zvnútra podkopalo demokratické hodnoty a dôveru. Áno, Rusko diskredituje ukrajinskú vládu. Je to však len jedna časť všeobecnej diskreditácie západnej demokracie. Vidíme, ako Rusko súčasne zasahuje do volieb v Spojených Štátoch, v Nemecku, vo Francúzsku, Katalánsku či do referenda v Holandsku. Vidíme, ako Rusko využíva médium Russia Today, ktoré má okolo miliardy čitateľov a divákov po celom svete a šíri falošné správy nielen o Ukrajine, ale aj o západných krajinách. Vnímam to ako veľkú stratégiu, ktorá má meniť a ničiť bezpečnostný systém sveta a rovnováhu moci. Myslím, že Putin to vyhlásil v roku 2007 počas mníchovskej bezpečnostnej konferencie. A systematicky pokračuje v implementácii tohto plánu. Veľa ľudí na Západe však neverí, že Rusko dokáže zájsť tak ďaleko. My ale vidíme, že sa nezastavia. Po otrávení Sergeja Skripaľa v Británii konečne Európania vidia, že hybridná vojna neprebieha len na Východe a že Rusko netvrdí, že len Ukrajinci sú klamári. Oni vedú aktívnu vojnu proti západným vládam. V tomto je teda Ukrajina so Západom na jednej lodi. Otázkou pre západných lídrov však je, či vnímajú túto ruskú bojovú stratégiu nielen v intelektuálnej rovine, keďže ruské peniaze v ich ekonomikách zasahujú do vážnych rozhodnutí.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.