keď sme pred vyše dvoma rokmi spolu hovorili, boli ste na irackom fronte a sledovali ste veľkú bitku o Mosul. Podarilo sa vám zozbierať dostatok materiálu na film?
Áno, od januára chodím pravidelne, od pondelka do piatka, na niekoľko hodín do strižne. Film sa bude volať Muži Iraku a mal byť mať premiéru na jeseň tohto roka. So strihom sme už takmer na konci, čaká nás ešte postprodukcia, obrazová aj zvuková.
v Iraku ste boli niekoľkokrát. Navštívili ste mesto Jezídov Sindžár, počas ofenzívy v Mosule ste zase monitorovali prácu slovenských záchranárov z Akadémie urgentnej medicíny. Prečo ste sa rozhodli nakrútiť film práve o Iraku?
Snažil som sa reflektovať tému, ktorá v tom čase hýbala aj slovenskou spoločnosťou, a to migračnú krízu. Dlho som rozmýšľal, ako zareagovať na rôzne šialené názory a postoje slovenskej spoločnosti, bohato reprezentované aj vrcholovými politikmi, ktorí na tom chceli pred voľbami získať body. A tak mi napadlo, že pôjdem priamo do ohniska, kde tieto konflikty vznikajú a ukážem nášmu divákovi, aký je skutočný dôvod masovej vlny migrantov z Blízkeho východu.
„Vojnová žurnalistika sa robí na predných frontových líniách, nejde o žiadny reklamný ťah.“
najviac utečencov však prichádza zo Sýrie, kde pokračuje vojna...
Pôvodne som chcel ísť práve do Sýrie, no v tom čase sa tam už nedalo dostať. Chcel som nakrúcať o vojne proti teroristickej organizácii Islamský štát (sunnitská militantná teroristická organizácia je známa aj pod názvom Daíš), ktorá vyprodukovala najviac utečencov od konca druhej svetovej vojny. To som mohol robiť aj v Iraku, veď tam džihádisti vyhlásili kalifát či páchali genocídu na menšine Jezídov v Sindžáre. Začal som preto nakrúcať práve tam, neskôr som sa zoznámil s Oliverom Valentovičom, spoluzakladateľom neziskovej organizácie Akadémia urgentnej medicíny, s ktorým sme sa dohodli na spolupráci.
príležitosťou pre vás, ako filmára, sa stala bitka o mesto Mosul...
Bolo to pre nás prekvapenie, pretože tá ofenzíva sa pripravovala zhruba dva roky a nikto presne nevedel, kedy sa začne. Nakoniec však v polovici októbra 2016 vypukla najväčšia pozemná ofenzíva v moderných dejinách. V Mosule bolo zabarikádovaných okolo päťtisíc džihádistov a na nich sa valila stotisícová armáda.
Juraj MravecĽudia sa snažili z Mosulu ujsť, no okolité tábory už boli preplnené a nebolo kam utekať.
v Iraku ste ostali až do konca ofenzívy, ktorá trvala vyše osem mesiacov. Ako sa vám krajina menila pred očami?
V Mosule žilo v čase mieru, ešte pred vojnou, vyše dva a pol milióna ľudí. No šiítske vládne špičky naň, ako na sunnitské mesto, akoby zabudli. Bol som svedkom veľmi deštruktívnej ofenzívy, ktorá zlikvidovala prakticky celé mesto. Ulica za ulicou boli zbombardované, vojaci totiž od teroristov čistili nielen podzemné tunely, ale aj domy. To všetko sprevádzal pohľad na obrovské utrpenie civilného obyvateľstva. Ľudia sa snažili z mesta ujsť, no okolité tábory už boli preplnené a nebolo kam utekať. Mnohí ostali v meste a pri bojoch prišli o život.
išlo o život aj vám, keď ste nakrúcali priamo na fronte?
Určite áno. Vojnová žurnalistika sa robí na predných frontových líniách, nejde o žiadny reklamný ťah. Kto ostane päťsto metrov za prednou líniou, môže fotografovať maximálne odstavené autá a zranených vojakov. Bol som tam s paramedikmi, a tí tiež museli byť vpredu, teda čo najbližšie k raneným. V rámci urgentnej medicíny im poskytovali prvotné ošetrenie, zastavovali krvácanie a transportovali do nemocníc. Bez ich pomoci by vojaci neprežili. Akadémia urgentnej medicíny takto podľa štatistík Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) zachránila počas ofenzívy na Mosul zhruba jedenásťtisíc ľudí.
„Daíš nevznikol iba tak, z číreho vzduchu.“
kde má mať vojnový dokumentarista hranicu toho, čo všetko smie ukázať vo filme?
Otázkou je aj to, kde stojí hranica, čo by sme mali snímať priamo v teréne. Pri vzniku filmu je to obmedzené dramaturgickou linkou. Ak by som v celom filme použil iba brutálne až nechutné zábery, divák by bol tými obrazmi otupený alebo znechutený.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.