Stará sa o ňu o kňaz s neslovenským menom, ale našimi koreňmi – otec Richard Baker.
kam siahajú vaše korene na Slovensku?
Moji starí rodičia pochádzali z východného Slovenska, odtiaľ sem prišla väčšina ľudí. V rodine som najmladší, môj brat je o trinásť rokov starší, takže starých rodičov ešte zažil. Ja som starého otca nepoznal, stará mama zomrela, keď som mal päť rokov, takže slovenské tradície, zvyky a jedlá začali z môjho života postupne miznúť. Bolo pre mňa romantické udržať ich nažive, napríklad tým, že sme varili pirohy.
cez žalúdok ste si uvedomili, že ste Slovák?
Nevedel som, že som Slovák. Vedel som len, že som Slovan, pretože moja stará mama povedala, že sme Rusnáci. Označovali sme sa za Slovanov a môj starý otec do toho nemohol hovoriť. Keď sa stal americkým občanom a musel označiť krajinu svojho pôvodu, povedal, že je z Československa. So starou mamou mali mesiac tichú domácnosť. Ona bola hrdá, že sme z monarchie, ale dedo bol nacionalista – veril v Československo. Až neskôr som zistil, že sme Slováci.
ako ste na to prišli?
Stal som sa členom Sokola, v kňazskom seminári a neskôr, ako kňaz vo farnosti v Yonkers, som sa dostal k Slovákom. Boh ma pred troma rokmi povolal k tejto farnosti v East Side. Kostol už viac nie je etnickou farnosťou, ako býval. Je to farský kostol, slúži aj anglicky hovoriacim veriacim. Udržiavame tu slovenské zvyky nažive, anglicky hovoriaci ľudia v New York City chcú byť ich súčasťou. Nerobíme napríklad Oktoberfest, ale dožinky. V našej telocvični pripravujeme rôzne oslavy, napríklad na Nový rok. A vždy, keď sa niekto spýta, kde to bolo, dostane odpoveď, že v slovenskom kostole. Ďalšie slovenské kostoly rýchlo miznú len preto, lebo sú spájané s chudobnými oblasťami, z ktorých vzišli.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.