stretávame sa síce na Štefánikovej ulici v Bratislave, neďaleko sídla vašej humanitárnej organizácie, no už dlho je Slovensko iba jedným z vašich domovov, ako sama priznávate...
Nedávno som bola v severnom Iraku. Počas roka sa však snažím byť na každej našej misii, či už je to v Južnom Sudáne alebo Libanone, kde pomáhame sýrskym utečencom. Len práca v Sýrii je veľmi zložitá, MAGNA síce pomáha aj priamo vnútri Sýrie, ale v súčasnosti musíme všetky aktivity, vrátane tých vnútrozemských, koordinovať zo sýrskej hranice.
čo sa skomplikovalo?
V Sýrii sa od začiatku vojny porušujú všetky pravidlá, bezpečnostná situácia sa však v posledných mesiacoch ešte vyhrotila. Pre pokračujúce boje sme preto museli v máji evakuovať časť našich aktivít a premiestniť nemocnicu aj pacientov zo severného Homsu do Idlibu.
spomenuli ste provinciu Idlib, poslednú baštu sýrskych povstalcov, plnú civilistov aj najrôznejších teroristov. Masívna ofenzíva sýrskych a ruských síl by spôsobila obrovskú humanitárnu katastrofu. Cítiť to tam vo vzduchu?
Áno, každý jeden deň. Vnútri Sýrie už neplatí nič. Žiadne dohody ani scenáre možného vývoja konfliktu, s ktorými sa oboznamujeme na pravidelných stretnutiach s kolegami z iných humanitárnych organizácií. Momentálne je v Idlibe možné čokoľvek. Navyše, podstatná časť severu Sýrie je už pod správou Turecka, a tak na pohyb našich mobilných kliník potrebujeme ďalšie povolenia od viacerých aktérov vojny.
MAGNAZdravotný tím MAGNA mobilnej kliniky vyšetrí na sýrsko-libanonskej hranici každý deň 80 pacientov.
sýrska vojna bola spočiatku občianskym konfliktom. Po vyše siedmich rokoch je to plnohodnotný súboj svetových veľmocí o vplyv na Blízkom východe. Platí ešte v tejto vojne, že na zdravotníkov a stany s červeným krížom sa neútočí? Ste v bezpečí?
Nie, to už niekoľko rokov neplatí. Sýria sa stala precedensom nedodržiavania Ženevskej konvencie a medzinárodného humanitárneho práva. Zdravotníci sú veľmi častým cieľom ostreľovania či bombardovania. My sme v okolí sýrskeho Homsu dokonca nesmeli mať nijako označené autá, pretože by sme sa okamžite stali ľahkým terčom. Nemocnice sú dnes v Sýrii jedným z najnebezpečnejších miest. Ženy nechcú rodiť prirodzenou cestou v nemocniciach, pretože tam nechcú tráviť dlhý čas. Preferujú cisársky rez alebo nebezpečný domáci pôrod, boja sa totiž, že by mohli prísť v nemocnici o život aj s dieťaťom. V Sýrii nielenže neplatí právny rámec, ale aj utrpenie ľudí je neporovnateľné s inými konfliktmi. Lekári napríklad vytvorili nový pojem, tzv. ľudský devastujúci syndróm – na opísanie bolesti, ktorú utrpeli sýrske deti – pretože ich príznaky ďaleko prevyšujú posttraumatickú stresovú poruchu. Zdravotníci liečiaci deti, ktoré prežili, tvrdia, že devastácia a trvalé dôsledky duševného zdravia ďaleko presahujú akékoľvek príznaky, ktoré predtým videli.
keďže sa Sýrčania, vrátane utečencov, radšej vyhýbajú nemocniciam, znamená to, že chodíte za pacientmi priamo domov a do kempov?
V rámci poskytovania zdravotnej starostlivosti je to rôzne. V okolí Homsu sme pracovali tak, že sme chodili do kempov pre vysídlených ľudí, ktorí ušli z rôznych častí Sýrie, niektorí aj opakovane, ale zároveň sme prevádzkovali aj nemocnice, traumatologické oddelenie, pôrodnicu či krvné banky. Rovnako je to aj na turecko-sýrskej hranici. Jednoducho, musíme mať vždy aj miesto, kde pacientov v urgentnom stave ošetríme a hospitalizujeme. V Sýrii totiž prídu ľudia za lekárom až keď im je už veľmi zle.
„V Kambodži dnes poskytujeme chronickým pacientom aj psychosociálnu pomoc.“
je už Sýria, ktorej chce opäť vládnuť diktátor Baššár al-Asad, pripravená na návrat státisícov utečencov?
Nič sa nezmenilo. Krajina je úplne zdevastovaná a obnova infraštruktúry vrátane zdravotníckych sietí viazne. V mnohých častiach sú zbombardované celé mestá. Pre návrat utečencov ešte nie sú vytvorené podmienky, veď nebezpečné a preplnené sú aj kempy pre vnútorne vysídlených Sýrčanov. Často sa na tieto tábory útočí, a tak sa ľudia presúvajú ďalej. Neustále migrujú v rámci krajiny, vždy tam, kde je to v danom čase relatívne bezpečné.
pomáhate ľuďom v núdzi bez ohľadu na ich vek, pohlavie, rasu, etnickú príslušnosť či vierovyznanie. Napriek tomu ma zaujíma, aké skupiny ľudí v Sýrii ošetrujete najčastejšie?
Pracujeme v oblastiach, kde žijú vysídlení ľudia z celej Sýrie.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.