Matúš Vallo: Sme pripravená generácia

asi pred dvoma rokmi sme mali prvú spoločnú diskusiu o tom, čo by sa pre mesto dalo urobiť. Vedel si už vtedy, že chceš kandidovať na primátora?

Prvýkrát som to nahlas vyslovil pred tromi rokmi, v decembri 2015.

pýtam sa preto, lebo sa mi to, čo sa stalo v Bratislave, stále zdá ako sen. Ty si sa už zžil s tým, že si vyhral v hlavnom meste krajiny?

Prišiel som z volebnej noci o piatej ráno. O ôsmej ráno sme mali prvé stretnutie tímu, o deviatej som bol naživo v TA3, potom som mal o pol desiatej tlačovú konferenciu, o desiatej som bol naživo v Markíze a RTVS. Nebol absolútne čas na to, aby by som si to uvedomoval. Oslavoval som veľmi málo. Okamžitá práca. To je to, čo som robil celý tento týždeň.

ja som bol po voľbách dojatý, že žijem v meste, ktoré si dobre zvolilo. Ty okrem toho, že máš s tým spojenú prácu, máš aj nejaký pocit?

Pocit, ktorý som mal v prvej sekunde a ktorý ma doteraz absolútne neopustil, bola zodpovednosť. To je vec, ktorú si môžem dať vytetovať na hlavu. V tej dlhej kampani som našťastie hovoril o veciach, o ktorých som presvedčený, že sa dajú robiť. Preto sme urobili Plán Bratislava. Ale ide aj o zodpovednosť voči tomu, že ľudia vo voľbách evidentne povedali, že chcú niečo nové, novú energiu. Tie výhry ľudí, ktorí sú na postoch v komunálnej politike noví, aj keď sa témam mesta venujú dlho, sa niesli celou krajinou. Vyhrali aj nad starostami, ktorí tam boli tri volebné obdobia zabetónovaní. A to je obrovská zodpovednosť, lebo ja pevne verím, že ľudia chcú nový štýl politiky, chcú nových ľudí v politike. A je teraz len na nás, aby sme dokázali, že to vieme zvládnuť.

keď sa niektorí novinári či ľudia, ktorí to hodnotili, pozreli na výsledky v Bratislave, Nitre a Trnave, tak došli k záveru, že už aj Bratislava si zaslúžila hipstera. Si hipster?

Neviem teraz úplne definovať slovo hipster, ale určite to nie je nič zlé. Necítim sa hipsterom. Myslím si, že to bola novinárska skratka, ktorá možno fungovala pred štyrmi rokmi, po voľbách. Ale teraz to už dávno tak nie je, nejde o žiadnu generáciou hipsterov. Myslím si, že ide o generáciu pripravených ľudí, ktorí vedia vyhrať voľby.

a teraz k samotnej Bratislave. Keď sme sa o tom viackrát rozprávali, vždy som sa tak naivne pýtal, čo by sa dalo urobiť s Námestím SNP, premostením Staromestskej ulice či s Námestím slobody. A vy ste mi vždy hovorili, že to sa dá. Ale moja skúsenosť je, že toto mi pred voľbami hovoria aj dobrí ľudia, a potom povedia, že sa to z rôznych dôvodov nedá. Budete si stáť za svojimi slovami?

Určite áno, inak by som do toho nešiel. Sľuboval som konkrétne veci, ktoré chcem urobiť a aj po voľbách som presvedčený, že tie veci sa dajú urobiť. Budeme si stáť za našimi slovami.

aj tie veľké veci?

Premostenie či zakrytie Staromestskej ulice v úseku, kde je východ hradieb, je už dlho mojím snom. Naschvál som to nedával do programu konkrétne, pretože to si vyžaduje konkrétny architektonický akt, ktorý treba urobiť na základe súťaže. Ale som presvedčený, že to je reálna vec, konzultoval som to aj s rakúskou spoločnosťou, ktorá to bez problémov robí na rakúskych diaľniciach. Čo sa týka Námestia SNP, Aliancia Stará tržnica spolu s Inštitútom pre dobre spravovanú spoločnosť tam urobili veľa práce. Urobili všetky veci, ktoré musí každý urobiť ako domácu úlohu, keď chce vstúpiť do takého závažného verejného priestoru. Myslím si, že tie podklady sú dostatočné na to, aby sa mohla vyhlásiť architektonická súťaž na novú tvár Námestia SNP. Pustím sa do toho hneď pri prvej príležitosti. Celý čas hovorím, že mienim využívať energiu, ktorú prinášajú odborníci a toto je ten prípad. Námestie SNP ako priestor chceme určite pretvoriť čím skôr.

a čo Námestie slobody?

Tam sa končí rekonštrukcia, ktorá sa robila na základe architektonickej súťaže. Najskôr sa budem zaujímať o to, akým spôsobom sa bude narábať s fontánou. Podľa mojich informácií ju čaká kompletná rekonštrukcia. Chcem, aby to bola rekonštrukcia bez akýchkoľvek skratiek či zlacňovaní, aby sme tam mali takú fontánu, akú poznám z detstva.

„Ľudia chcú iný štýl politiky, je na nás, aby sme dokázali, že to vieme zvládnuť.“

niektorí ľudia mi pred voľbami hovorili, že sú skeptickí a nejdú voliť, pretože podľa nich všetci, aj dobrí kandidáti, nakoniec po zvolení podľahnú záujmom finančných skupín. Takí sme a taká je skúsenosť z veľkej politiky, tvrdili. Čo by si im povedal?

Tú otázku som dostal veľakrát. Som človek, ktorý sa nielen v Bratislave, ale aj na celom Slovensku či na európskej úrovni stretáva s ľuďmi, ktorí odolali. Nemyslím si preto, že sú všetci takí. V mojom svete určite nie. Bude to určite ťažké, tie záujmy v Bratislave sú obrovské, ale myslím si, že patrím ku generácii, pre ktorú peniaze nie sú všetko. Neznášam kšefty v zákulisí, je mi to z duše protivné. Neznášam dohadovanie štýlom ja tebe, ty mne. To je vec, ktorá ničí Slovensko. Chcem sa zaradiť k ľuďom, ktorí týmto veciam povedali nie, dokázali odolať.

tí niektorí moji kamaráti by ti v tejto chvíli povedali, že si predsa robil pre Pentu...

Z takmer sto projektov sme robili tri, z ktorých jeden je ukončený. Tisíckrát som to povedal v kampani a je to úplne legitímna otázka, preto odpoviem rovnako. Som presvedčený, že pre veľké spoločnosti na Slovensku majú robiť kvalitní ľudia, ktorí to budú robiť pod podmienkou, že sa budú dodržiavať všetky pravidlá. A tak majú tie spoločnosti posúvať smerom ku kvalitným veciam. Penta je spoločnosť, ktorá stavia neskutočne veľký počet štvorcových metrov na Slovensku a je v našom záujme, aby ich stavala v dobrej kvalite a podobe. Počas práce pre túto spoločnosť som nemusel uhnúť žiadnemu písanému alebo nepísanému pravidlu a dokonca som aj spolu s kolegom Oliverom Sadovským, ktorý teraz vedie náš ateliér, donútil či priviedol túto veľkú spoločnosť k myšlienke urobiť kvalitný verejný priestor v Košiciach pre obyvateľov bytoviek, ktoré sme tam stavali. A je to projekt, za ktorý sa nikdy nebudem hanbiť a vždy sa pri ňom rád vyfotografujem.

bývalý hlavný architekt Hamburgu Peter Gero, ktorý často chodí do Bratislavy a Trenčína a zaujíma sa o to, ako sa to tu vyvíja, mi raz povedal, že Pente záleží na tom, ako vyzerajú ich projekty, na rozdiel od J&T, ktorej ide skôr o väčší zisk. Máš podobnú skúsenosť?

Nemám. Pre J&T som nerobil.

je naozaj rozdiel v prístupe veľkých developerov?

Bez toho, že by som ich hodnotil, poviem iba to, že aj pre J&T robia kvalitní ľudia, a to aj v architektúre či iných oblastiach, ktorých mám rád. Penta zas robila medzinárodné architektonické súťaže, robila pre ňu Zaha Hadid, čo je jedno z top desiatich svetových architektonických štúdií. Vždy sa usilovali vnímať to, ako ich projekt vyzerá a to, kto ho robí, ako prestížnu stránku. Myslím, že v architektonickej obci by chcel každý robiť pre Pentu, lebo ten dizajn je tam na vysokej pozícii.