projekt Expremiéri je inšpirovaný českou verziou, v ktorej študenti FAMU nakrúcali dokumenty o desiatich českých bývalých premiéroch. Prečo ste si vybrali tento formát?
Mátyás Prikler: Zapáčil sa nám základný princíp. Mladí tvorcovia nakrúcajú politikov, ktorí zastávali najvyššiu funkciu v čase, keď väčšina režisérov boli ešte len deti. Ich politiku nezažili na vlastnej koži a na dokumentoch to cítiť. S prefíkanými politikmi sa bavia mladí ľudia, kladú im úplne iné otázky a politici im úplne inak odpovedajú.
ako ste našli študentov?
Zora Jaurová: Zavolali sme ako dramaturga Petra Kerekesa, pedagóga VŠMU, ktorý študentov poznal a niekoľkých nám odporučil. Týždeň sme potom pozerali ich študentské filmy a vybrali šiestich. Nemuseli si žrebovať expremiérov alebo sa o nich naťahovať, každý si bez problémov jedného z nich vybral.
nikto neprotestoval pri prerozdeľovaní?
ZJ: Nie. Neboli sme direktívni, ale chceli sme napríklad, aby o Ivete Radičovej nakrúcal muž. Bola to jediná premiérka a zdalo sa nám to zaujímavé.
MP: Alebo napríklad režisérka Mária Brnušáková pochádza z Oravy, sama si preto vybrala tamojšieho rodáka Milana Čiča.
hovoríte o šiestich dokumentoch, siedmy expremiér Robert Fico pribudol takmer už na konci tvorby. Ako ste ho tam doložili?
MP: On sa tam doložil sám.
ZJ: Keď padla vláda, tri filmy sme už mali nakrútené a tri boli v produkcii. Keďže sme vedeli, že sa séria bude vysielať až na jeseň, bez dokumentu o expremiérovi Ficovi by nedávala zmysel. Museli sme začať nanovo rokovať s televíziou. Režisérka Lucia Kašová prišla do projektu neskôr a na tvorbu mala oveľa menej času. Ale myslím, že to zvládla veľmi dobre.
MP: Je paradoxné, že kým predtým sme s RTVS dlho rokovali, na dokumente o Ficovi sme sa dohodli veľmi rýchlo.
to je zvláštne, veď predsa práve ten posledný expremiér môže byť najcitlivejší.
ZJ: Myslím, že všetci v tej chvíli pochopili, že cyklus bez tejto poslednej časti nedáva zmysel. Ani dramaturgicky, ani marketingovo.
„Najťažšia úloha, s ktorou všetci režiséri bojovali, bola, ako preniknúť pod škrupinu verejnej osoby, ktorú si všetci politici vytvorili.“
na začiatku dokumentu o Robertovi Ficovi režisérka štábu hovorí: Kamery budeme mať zapnuté celý čas. Je to v poriadku? Nakrúcali Fica aj vtedy, keď o tom nevedel?
ZJ: Nie celkom. Úzus nakrúcania dokumentárneho filmu o verejnom činiteľovi je iný, než o súkromnej osobe. Vo chvíli, keď je na scéne kamera a on má pripnutý mikrofón, je konsenzus, že s nakrúcaním súhlasil. Nie je to proti jeho vôli.
MP: Fico nie je tupý, aby nevedel, že ho nakrúcajú.
ZJ: Neverili sme, že Fico bude súhlasiť s nakrúcaním, od začiatku sme boli pripravení, že vo filme nebude vystupovať. Napriek tomu sme sa však o to pokúsili. Lucia Kašová chodila niekoľkokrát na vypočutia na Súmračnú, a až potom Fico súhlasil pod podmienkou, že sa nebudú baviť o politike. Vytvorila si teda koncept, podľa ktorého mu bude klásť otázky, ktoré mu nikto nikdy nepoložil. Také, ktoré sa netýkajú politiky ale „večných právd”. Zároveň mala po celý čas zapnuté kamery a dúfala, že vystihne chvíľu a dostane sa k nemu ako k človeku.
O to sa pravdepodobne snažili všetci režiséri, nie?
ZJ: Keď som sledovala všetkých sedem dielov, uvedomila som si, že toto je kľúč k celej sérii. Najťažšia úloha, s ktorou všetci režiséri bojovali, bola, ako preniknúť pod škrupinu verejnej osoby, ktorú si všetci politici vytvorili. Stále hrajú. Režisérka Lena Kušnieriková mala veľký problém s Mikulášom Dzurindom. Chodila s ním všade, dokonca aj na večere s jeho dcérami. A on stále hral rolu, ktorú sa naučil. Na všetkých filmoch je teda najzaujímavejšia metóda, akou sa režiséri snažili preniknúť pod škrupinu politikom a aj to, do akej miery sa im to podarilo.
podarilo sa dostať pod škrupinu Ficovi?
ZJ: Pri jeho sledovaní má divák pocit, že niekedy pod tou škrupinou nič nie je. Existuje len škrupina. Režisérka bola počas nakrúcania trochu nešťastná, mala pocit, že sa jej k nemu nedarí preniknúť. Ale keďže mala veľa materiálu, podarilo sa jej z neho vylúpnuť presne tie momenty, keď Fico odhaľuje spôsob premýšľania. Pre mňa bolo najdesivejšie to, že z jeho rozprávania bolo vidno, že nemá absolútne žiadne hodnotové rámce. Nie je to o tom, že by nechcel odpovedať na hodnotové otázky, on na ne odpovedať nevie.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.