pred pár dňami ste získali cenu Roma Spirit. Na čo ste za päť rokov fungovania združenia Koburgovo najviac hrdý?
Už od začiatku sme sa zamerali na najmenšie deti. Mysleli sme si, že aj majorita si musí priznať, že predsa tieto malé deti nemôžu za to, ako žijú. Prostredníctvom práce s malými deťmi sme sa potom dostali aj k rodičom. Videli sme, že v tejto lokalite deti vôbec nechodia do škôlok a zaujímalo nás prečo. Snažili sme sa buď dostať deti do škôlky, alebo nájsť alternatívny program, ktorý by ich dobre pripravil na vstup do školy. V roku 2015 sa nám podarilo spolu s krízovým strediskom vytvoriť celodenný výchovný program pre najmenšie deti.
čo všetko ste ponúkali?
V teréne sme zisťovali záujem o tento program, spolu s rodičmi sme robili nábor, pravidelne sme sa stretávali a rozprávali sa o výchove detí. V rámci toho sme im ponúkli aj kurz finančnej gramotnosti. Prvý rok sme deti každé ráno na predškolské kurty privádzali, boli sme mostom medzi rodinami a vychovávateľmi. Druhý rok sa nám podarilo zabezpečiť, aby ich do centra vodili už samotní rodiča. No a najväčším úspechom je, že šesť detí, ktoré našu škôlku tento rok ukončili, nastúpili do predškolského ročníka v bežnej škôlke. Bol to pre nás dôkaz, že našim programom dokážeme pripraviť deti zo sociálne slabého prostredia na vstup do bežnej škôlky.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.