minulý týždeň požiar domu v Richnave zabil štyroch ľudí. Vidíte za tým, čo sa stalo, nejaký hlbší systémový problém?
Situácia v Richnave a vedľajšej dedine Kluknava je celoslovensky známa. Tamojšie problémy sa riešia takmer na všetkých úrovniach štátnej správy, na rómskych aj nerómskych fórach. Ťažko sa však dá pohnúť so situáciou, keď samotné vedenie obce nechce. Obyvatelia si zvolili svojich zástupcov, to je demokracia. Na tomto prípade sa ukazuje otázka, do akej miery môže štát intervenovať a kedy treba nechať rozhodovať lokálnu správu. Ale to, že rómske obydlia sú v zlom technickom stave a majú problémy so živelnými pohromami, je na Slovensku častý problém.
aké iné živelné pohromy ohrozujú Rómov?
Zosuvy pôdy či povodne. Odkedy sa začali Rómovia začiatkom 20. storočia trvalo usídľovať, vždy boli vytláčaní čo najďalej od nerómskych sídel. Ostávali im na osídlenie len zvyškové plochy. Napríklad ako v Rudňanoch, kde pre Rómov zostal priestor na haldách odpadu z baníckej činnosti. Dnes tam tak trpia vysokou mierou kontaminácie pôdy. Často sa Rómovia usádzajú aj na zaplavovaných územiach či na kopcoch, kde sú časte zosuvy pôdy. Ľudia žartujú, že Rómovia majú najlepšie pozemky, pretože majú osady na kopcoch. Ale oni si ich sami nevybrali. Veď ktorý Neróm by išiel bývať na kopec? To je aj prípad Rankoviec, kde je celá osada na kopci. V obci je problém s podzemnou vodou a hrozia zosuvy pôdy.
„Pre obce je najväčšou výzvou zohnať pozemky .“
spolupracovali ste v dedine Rankovce na naštartovaní svojpomocnej výstavby domov pre Rómov. V nasledujúcom printovom vydaní .týždňa prinesieme z Rankoviec aj reportáž. Ako ste sa dostali práve tam?
Stála som pri myšlienke svojpomocnej výstavby od začiatku. Pôvodne sme to rozbiehali v organizácii ETP Slovensko, v Rankovciach sme postavili štyri domy. To naštartovalo aj ostatných a videli sme, že aj ďalší Rómovia chcú vlastné domy.
Tak sme začali spolupracovať s lokálnym Združením pre lepší život, spojili sme sa s Človekom v ohrození, bankovým partnerom – Slovenskou sporiteľnou a Slovenskými elektrárňami a vytvorili Projekt Dom.ov. Dnes tam stojí už štrnásť domov a staviame ďalšie. Agenda bývania je špecifická a vyžaduje spoluprácu. Na jednej strane je dôležitá komunitná práca, na druhej strane finančný nástroj mikropôžičiek. No nečakali sme, ako výrazne bude projekt ovplyvňovať aj tretí hráč – obec. Na to, aby sme vytvorili lepšie podmienky bývania pre Rómov, je nevyhnutná úzka spolupráca s obcou.
ako ste sa dostali k téme sociálneho bývania?
Som architektka, v Anglicku som však okrem architektúry študovala aj plánovanie pre rozvojové krajiny. Riešili sme výskumy v Indii či v Juhoafrickej republike. Jedného dňa mi v tej ďalekej Británii napadlo – asi nie je v poriadku, že cestujem tisíce kilometrov a idem zachraňovať svet, keď problém s bývaním vylúčených komunít máme aj doma. Aj v škole som mala podporu, aby som sa najskôr venovala domácim problémom.
akú situáciu ste vtedy na Slovensku našli?
Štát staval iba nájomné bytovky, o žiadnom inom koncepte sa tu ani nediskutovalo. To, čo riešime v rómskych komunitách v 21. storočí, krajiny Latinskej Ameriky či Afriky s medzinárodnou pomocou riešili pred 40 rokmi. Existujú už overené postupy, takisto ako aj príklady toho, čo nie je udržateľné. Svojpomocná výstavba je spôsob, ktorý má potenciál. Po návrate na Slovensko som sa prihlásila na univerzitu s plánom študovať doktorandské štúdium na tému verejných priestorov v rómskych osadách.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.