vašou celoživotnou témou je kapitalizmus, ale keď o ňom píšete a prednášate, voláte ho inak. Prečo?
Volám ho inovizmus. Slovo kapitalizmus podľa mňa nesedí, pretože naznačuje, že kapitalizmus je ako štádium niečo nové. Pritom akumulácia kapitálu – majetku, predmetov – je taká stará ako ľudstvo samo. Adam Smith tvrdil, že kapitál je to, čo prinieslo pokrok, ale to sa mýlil. V tom čase si nevedel ani predstaviť, aké zmeny ešte prídu, čo všetko bude ľuďom dostupné: elektrina, lacné oblečenie, lacný spotrebný tovar.
a tieto zmeny podľa vás nepriniesol kapitál?
Nie. Tieto zmeny sú čisto výsledkom inovácie. A preto radšej ako slovo kapitalizmus používam výraz „inovizmus“. Inovácia je totiž hnacím motorom všetkého. Vďaka inovácii stojí za to investovať, presúvať kapitál, vďaka tomu dáva zmysel presun pracovnej sily. Kapitál sám o sebe nestačí. Ak nalejete kapitál do mesta alebo do krajiny, ešte to neznamená, že mesto či krajina zbohatne.
a vďaka čomu teda zbohatne?
Vďaka slobode inovovať. Inovácia je podstatná. Keby sa inovácia dala zabezpečiť v rámci socialistickej plánovanej ekonomiky, tak by tá ekonomika fungovala. Aspoň spočiatku. Lenže inovácia je spojená so slobodou. Spoločnosti, kde sa inovuje, boli aj sú vždy tie slobodnejšie. Možno nie úplne slobodné, ale čoraz slobodnejšie.
vy sama ste kedysi uvažovali rovnako ako socialisti, však?
Áno. Začalo sa to v mojom dospievaní. Vtedy som ešte brala veci viac emocionálne, v tom veku je to bežné.
a kedy sa to zmenilo?
Menilo sa to veľmi pomaly. Ešte aj počas štúdia ekonómie som uvažovala tak, ako myslia sociálni inžinieri. Napokon, vtedy aj teraz je väčšina ekonómov na Západe naklonená sociálnemu inžinierstvu. Radi manipulujú s ľuďmi. Istý čas mi trvalo, kým som si uvedomila, že kľúčová k ekonomickému úspechu je sloboda. A tak som sa pomaly stala ekonómkou rakúskej školy, pod vplyvom mien ako Misses či Hayek.
ste ňou ešte stále?
Dnes hovorím, že to, čomu sa venujem, je humanómia. Ekonómia s dôrazom na humanitné oblasti. Znamená to, že kultúra – divadelné hry, filmy, hudba, výtvarné umenie, literatúra, filozofia – to všetko je súčasťou spoločnosti slobodných a inovujúcich ľudí. Aj tieto oblasti formujú ich uvažovanie. Lebo človek neuvažuje v čisto ekonomických kategóriách.
veľká časť umelcov však dnes zmýšľa skôr ľavicovo. A tak sa v umení neraz vyskytuje akési presvedčenie, že podnikateľ je bezcharakterný, že existuje triedny boj. A ľudia, ktorí umenie prijímajú, toto presvedčenie preberajú...
Problém je v tom – a vidíte to aj v strednej a východnej Európe, ale aj v iných častiach sveta – , že zbohatnúť sa dá kradnutím alebo tým, že sa spolčíte s vládou, a tá kradne pre vás. Monopoly, oligarchovia, a tak ďalej. A toto je pozostatok starších dejín, keď bol všemocným pánom feudál a jedinou možnosťou, ako sa taký nevoľník mohol obohatiť, bolo kradnúť iným. Takto mnohí ľudia pozerajú na kapitalizmus ako na systém, ktorý človeka okráda. Lenže v modernom svete to už neplatí. Treba sa zbaviť presvedčenia, že kapitalizmus je hra s nulovým súčtom, kde niekto vyhráva a zákonite na úkor iného.
ako však ľudí presvedčíte, že to tak nie je?
Je to veľmi ťažké, pretože z krátkodobého hľadiska to neraz vyzerá, že to tak je. Možno treba presviedčať umelcov, že je to inak (smiech).
prekladám romány Stephena Kinga a z jeho diel cítiť, že je presvedčený o tom, že pravica je plná zlých ľudí. Pritom on sám na slobodnom trhu zbohatol...
Nuž, to je daň za to, aká je dnešná politika, najmä u nás v USA. Platí to najmä o ľavici, ktorá považuje klasických liberálov – ľudí, ako som ja – za zlých. V zásade nám pravicovým ekonómom pripisuje, že nemáme radi chudobných. Pritom cieľom každého ekonóma je pomôcť chudobným. A mojím cieľom to vždy bolo. Len ja sa nezhodujem s ľavicou, ktorá sa nazdáva, že socialistické opatrenia chudobným pomáhajú. Ja som presvedčená, že chudobným pomáha sloboda. Stačí sa poobzerať tu na Slovensku. Od pádu komunizmu sa krajina veľmi vzmohla, nie?
VLADIMÍR ŠIMÍČEK
iste, ale v postkomunistickej spoločnosti je aj veľká frustrácia. Ľudia chcú vedieť, prečo je stále dosť chudobných. Pýtajú sa, načo je taká sloboda.
Iste, ale socialisti nechápu, že práve socializmus chudobným nepomáha. Ak sa nejaké priemyselné odvetvie riadi socialistickými pravidlami, tak je neefektívne a skrachuje – ako to pomôže priemernému občanovi? Nijako.
nie každý, kto je frustrovaný, káže o návrate ku komunizmu – aj keď máme tu tiež dosť takých. Len sa pýtajú, čo možno robiť, aby sa ľudia mali lepšie?
Ak chcete pomáhať chudobným, pomáhajte. Buď ako dobrovoľník, alebo prispievajte na dobročinné účely, pokojne sa dajte aj zdaniť, napríklad preto, aby mal každý prístup k základnému vzdelaniu. Ale ja nie som za masívne štátne zásahy do ekonomiky, lebo tie ju spomaľujú. Jedným príkladom je takzvaná ochrana pracovných miest. V mnohých krajinách je veľmi populárna a znamená to, že je ťažké prepustiť pracovníka. Napríklad pre mladých ľudí, ktorí nemajú prácu, je to katastrofa. Znamená to totiž, že pre zamestnávateľa je neznesiteľne drahé a riskantné niekoho vôbec prijať.