Boh moslimov, Boh kresťanov

prečo ste sa rozhodli vstúpiť do európskej politiky? Nespravili by ste viac pre svoju krajinu ako poslanec NR SR?

V roku 2012 som kandidoval za hnutie Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti do slovenského parlamentu. Dostal som mandát, ktorý som si veľmi vážil, po dvoch rokoch som však pochopil, že z veľkej miery sme ovplyvnení dokumentmi z Európskeho parlamentu v našej legislatíve a že mi tam chýba to, čo považujem za rozhodujúce pre život. Rozumieť Bohu a chápať posolstvu Ježiša Krista. Porozumel som, že biblická židovsko-kresťanská etika je základ našej kultúry a že ju nemôžeme opúšťať, čo zjavne vidím v dokumentoch Európskeho parlamentu. Keďže práve nastávali voľby do EP, rozhodol som sa kandidovať.

vidíte v európskej politike  niečo protikresťanské? 

Vo formuláciách rôznych dokumentov EU inštitúcií  sú neraz stopy myslenia, ktoré sú nielen nekresťanské, hoc aj len v kultúrnom kontexte, ale až proti židovsko-kresťanskej filozofii a etike. Tak som sa rozhodol, že pôjdem do EP s tým, že chcem tento hlas zdôrazniť. Dostal som takmer raz tak väčší mandát než do Národnej rady. Odvtedy sa tam snažím pôsobiť tak, aby som zdôrazňoval kresťanský pohľad na dôstojnosť ľudskej bytosti a z toho vyplývajúce skutočnosti. Venujem sa problematike prenasledovaných menšín,  a zvlášť kresťanom, som pre tento cieľ členom pracovnej skupiny Slobody viery a presvedčenia. To ma privádza na rôzne miesta na svete. 

na Slovensku ste najmä medzi kresťanmi známym evanjelizátorom a prednášateľom. Ako jeden z mála slovenských politikov ste dlhodobo bojovali za oslobodenie pakistanskej kresťanky Asie Bibi. Nezvádza vás to obhajovať najmä záujmy kresťanov?  

Určite by som niečo také ako kresťan nemohol povedať. Samozrejme, že sú mi blízki ľudia mojej viery. Predovšetkým však z toho dôvodu, že kresťania sú najprenasledovanejšou náboženskou skupinou na svete, čo si v Európe málo uvedomujeme. Kresťanom je mnohokrát nezmyselne ubližované v spoločnostiach, ktoré inak žijú pokojným spôsobom. Asia Bibi je len ohromne výrazný prípad, ale mojou povinnosťou je zastávať sa ľudí, ktorí sú prenasledovaní pre svoj názor. Teda napríklad aj ateistov v Iráne, ktorí sú prenasledovaní len preto, že chcú byť neveriacimi ľuďmi či ateistami. 

stretli ste osobne niekoho, kto ušiel zo svojej rodnej krajiny, pretože je ateista? 

Nedávno som takého človeka osobne stretol, bol to utečenec z Maroka, ktorý mi v utečeneckom tábore v Taliansku povedal, že uteká do Európy, lebo je tu sloboda. On sa rozhodol byť neveriaci a jeho rodina sa ho rozhodla prenasledovať. Tam relatívne náboženská sloboda prítomná je, ale sú tam oblasti, kde panuje veľmi silná náboženská identita, a to aj násilného typu. Jeho blízki sú presvedčení, že ničí česť rodiny, najprv ho vydedili, zostal osamelý, ale potom ho začali aj prenasledovať. Takže začal utekať, aby zažil slobodný svet. Pýtal som sa ho, či mi vie vysvetliť, prečo žijeme v slobodnom svete, prečo chce v Európe dosiahnuť vzdelanie, zabezpečiť sa a zamestnať. Povedal, že preto, lebo my sme dobrí ľudia. Tak som mu povedal, že sa veľmi mýli, že my nežijeme pokojne a v slobode preto, že sme dobrí ľudia. 

„V Koráne sú výzvy na zotročenie ostatných. Ale to isté sa dá povedať proti Starému zákonu.

Tu je kriminalita, boje, rozbroje medzi nami v spoločnosti a máme úplne iný dôvod takto žiť a to sú myšlienky zakladateľa nášho náboženstva, nášho učiteľa a  proroka Ježiša Krista. On na to povedal, že on v žiadneho proroka neverí, (to bola jeho reakcia na to, že sa oslobodil od viery v proroka Mohameda). Nemusíte veriť v žiadneho proroka, ale keď žijete v spoločnosti, ktorá je založená na pokoji, rovnosti, dôstojnosti a spolupráci, musíte vedieť kde to pramení. Zdrojom našej kultúry je naša svätá kniha, slová proroka, ktorého meno je Ježiš. To On spôsobil, že táto civilizovaná kultúra sa bude k vám správať tak, že vás bude rešpektovať a v tom prípade by ste to mali poznať. 

ako reagoval?

Povedal mi, že Bibliu si preštuduje a rozhodne sa, či v to bude veriť. Tento postoj ma veľmi prekvapil. Naši európski ateisti sú takí zvrchovane sebavedomí, myslia si, že všetko vedia  najlepšie na svete. Oni si nepotrebujú prečítať Bibliu alebo preštudovať nejaký historický spis, o ktoré sa opierajú stámilióny ľudí na svete. Oni to nepotrebujú a tento muž, ktorý utekal pred náboženstvom, sa rozhodol si to prečítať. Pretože to sú ľudia mimo európskych kultúr a chápu, že v náboženstve pramení naša identita a z toho musí vyplynúť náš charakter a správanie. Oni neprezliekajú náboženstvá len tak jednoducho a ani ho nezaprú. Tak ako Asia mohla povedať, že prijíma Mohameda a prepustili by ju, rozhodla sa, že nezaprie svoju vieru celé tie roky vo väzení, v utrpení, na samotke tam trávila pre svoje presvedčenie.

dokonca jej manžel vyhlásil, že je Asia Bibi ochotná radšej zomrieť, ako zaprieť Krista. Prečo aspoň kvôli deťom nezaprela vieru, veď stačila jedna veta? Má zmysel takéto hrdinstvo? 

Má to význam. Rozhodujúce je práve to, čo tu bolo vyslovené. To slovné vyznanie je esenciou vnútorného rozhodnutia byť verný Bohu. To je naša viera a na toto Ježiš kladie rozhodujúci dôraz, ako otázku života a smrti, či ho zaprieme alebo nie. On nepovedal, že ak ho zaprieme v ťažkých životných situáciách, tak vtedy to pochopí a v ľahkých sa vrátime k presvedčeniu. Toto v Písme nie je. Tam je neporušiteľné pravdivé slovo, podľa ktorého bude súdený každý jedinec. Čiže zaprieť vieru to nejde. Celá komunita kresťanov povie, že to sa nedá. 

BORIS NÉMETH

Bol som raz transportovaný v Iraku v oblasti bojov, a keď sme šli na letisko, prechádzali sme náročnou letiskovou kontrolou cez vojenské a policajné stanovištia. Keď sme prichádzali, prehľadávali každé auto detailne. Nás viezol kresťan, čo mal v aute náboženské predmety a symboly. Keď ten policajt videl jeho a cudzincov, spýtal sa či sme kresťania – na čo sme odpovedali, že áno. Pustil nás ďalej bez toho, aby nás kontroloval. Vedel, čo to znamená povedať, že je kresťan – vedel, že to potom nebude terorista. Kresťania sú tam známi tým, že nepodvádzajú, neútočia, neklamú a nestrieľajú, a to vedia ešte aj policajti vo vojnovom stave. Nikto by nemohol len hrať, že nie som kresťan, že som moslim. 

toto presvedčenie sme v Európe už stratili. 

A to je to oslabenie európskej identity, ktorá je skrz-naskrz kresťanská. Stratili sme presvedčenie o tom, aké významné je slovné vyjadrenie viery, pretože slovo musí mať obsah a hodnotu. To je to Ježišove „áno nech je áno, nie nech je nie“. Na Blízkom východe každý chápe svoju identitu, komunitu do ktorej sa narodil. Preto je to extrémne zvláštne, ak aj moslimovia konvertujú na kresťanstvo. Totiž tam sa stáročia žije na tých istých pozemkoch, v tých istých rodinných klanoch, v tých istých rodinných zvykoch.