čo vás priviedlo k projektu Loď bláznov? Ako sa zrodil nápad urobiť kritickú výstavu o súčasnom spoločenskom a politickom dianí na Slovensku?
Matúš Maťátko: V spolupráci s Janom Kurkom z nadácie Green Foundation sme chcel ešte začiatkom minulého roka urobiť výstavu o identite Slovákov, podnetov aj v súvislosti s výročím vzniku Československa bolo naozaj veľa. Potom však na Slovensku zavraždili investigatívneho novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenicu Martinu Kušnírovú, nasledovali demonštrácie a zlomové udalosti v našej spoločnosti. Samotný názov projektu – Loď bláznov – sa však sformoval akoby sám od seba, nie na základe vlaňajších tragických udalostí.
pod projektom, ktorý pokračuje aj po minuloročnej finisáži, je okrem výtvarníka Matúša Maťátka ako kurátor či autor veršovaných postrehov podpísaný aj básnik Šimon Ondruš. Čo vás spojilo?
MM: Náhoda. Mal som ateliér v Starej Cvernovke a Šimon, inak vyštudovaný dokumentarista, sa zrazu ocitol vedľa mňa. Písal básne, a tak sme začali na niektorých projektoch spolupracovať. Zaujímavosťou je, že pre jeden z mojich autorských katalógov napísal básne v reakcii na moje obrazy. Zvyčajne pritom ilustrátor kreslí na základe textu.
matúš maťátko„89“, 2018, kombinovaná technika na plátne
Šimon Ondruš: Na projekte Loď bláznov ma najskôr oslovil námet. Matúš mi zavolal, že by chcel pracovať so stredovekou poémou Sebastiana Branta, čo je veľmi dobrá literatúra. Inšpirovali sme sa archetypom Brantových šialencov a vytvorili sme voľnú alegóriu jeho diela, v ktorom opisuje rôzne druhy šialenstva. Okrem iného píše aj o lodi bez kapitána, na palube ktorej sa ľudia zbláznili a nevedia, kam plávajú. Považovali sme to za veľmi zaujímavý metaforický obraz toho, čo sa deje v krajine. Inak, s Brantovou Loďou bláznov v minulosti pracovali už mnohí filozofi a umelci, z jeho diela sa stal archetyp, keďže vystihuje nielen danú dobu, ale aj čosi z večnej nenapraviteľnosti človeka.
MM: Loď bláznov je pre nás metafora, vrátane toho, že nekonkretizujeme, o ktorú krajinu v projekte ide. Divák by si mal utvoriť vlastný názor na to, v ktorej krajine sa toto bláznovstvo môže odohrávať. Chceli sme iba poukázať na pomyselnú krajinu, ktorá akonáhle chytí kurz, jej posádka zvrhne kapitána a opäť sa uberá iným smerom. Loď preto nemá stabilný kurz. Preto aj májová vernisáž výstavy dostala podtitul Alegória demokracie a novembrová finisáž zas Kurz do neznáma.
hovoríte, že výstava nie je o konkrétnej krajine, ani ju v dielach nepomenúvate, no všetko to smeruje k Slovensku...
MM: Človek si musí urobiť názor sám, taký bol náš zámer. Iste, pravdepodobne bude prevažnej väčšine ľudí jasné, akú krajinu máme na mysli, ale my to priamo pomenovať nechceme.
šimon ondrušLoď bláznov, 2018, písacím strojom na papieri
koľko diel tvorí váš projekt Loď bláznov a čo všetko je jeho súčasťou?
MM: Ide o viac ako tridsať mojich starších aj novších diel, ktoré dopĺňajú básne Šimona Ondruša. Po výtvarnej stránke ide o klasické grafické techniky – linoryty, maľba akrylom či drevené reliéfy. Niektoré staršie práce som pre potreby výstavy obmenil a doplnil.
ŠO: Ako sme už spomenuli, pracujeme netradičným spôsobom. Píšem totiž verše na mieru, pre obrazy, ktoré Matúš namaľoval. Zároveň som si naštudoval predlohu, stredoveký Brantov text, a skúšal som prepojiť vtedajšie témy s dnešnými, aktualizovať ich a zapracovať k výtvarným dielam. Takto vznikol asi tucet textov písaných formou trojverší. Fungujú samostatne, ako popisy k jednotlivým obrazom, ale aj súvisle, jednoliato.
Matúš maťátko, šimon ondrušNad Tatrou, 2018, digitálna technika
akým spoločenským témam sa v projekte venujete?
MM: Výtvarnými dielami a textami sme chceli v prvom rade kriticky poukázať na určité situácie, ktoré sa v krajine dejú. Reagujeme vážne aj ironicky.
ŠO: Áno, je v tom kus sebairónie, ale aj jasných kritických gest. Najlepšie to vidieť na diele s názvom „89“.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.