v našej reportáži z východného Slovenska skúmame, ako sa táto časť krajiny zmenila rok po vražde Jána Kuciaka a jeho snúbenice. Odpoveď na túto otázku je obyčajne taká, že sa nezmenilo nič. Vaše zvolenie za primátora po osemročnej ére smeráčky Jany Vaľovej však predsa istú zmenu signalizuje. Ako to cítite vy?
Cítim to osobne, pretože som sa stal nositeľom tejto zmeny. Aj ľudia to cítia. U nás sa predvolebná kampaň niesla v duchu snahy o zmenu ťaživej atmosféry. Mnohí hovoria, že tu vládla atmosféra strachu, vyplývajúceho z takmer autoritárskych sklonov bývalej primátorky. Ľudia sa báli a ešte dnes cítim bojazlivosť, ale zastupiteľstvo sme otvorili pre všetkých. Poslanci, ktorých som v minulej dobe nepočul rozprávať, dnes ponúkajú vízie a námety. V zastupiteľstve nebola žiadna diskusia. Humenné bolo v rebríčku transparentnosti na poslednom mieste. Určite sa chceme posunúť vyššie.
to, čo tu robila primátorka Vaľová, bolo na hrane zákona a za hranicu etiky. Vieme o šikanóznych praktikách, o stratených zmluvách. Všetko to tu fungovalo na akýchsi feudálnych spôsoboch. Ako je možné, že ju ľudia mohli zvoliť na dve funkčné obdobia?
Aj ja som sa nad tým v predchádzajúcich rokoch pozastavil. Zemplín je od prvej republiky silno ľavicový kraj. Podpora Smeru tu bola vždy abnormálne vysoká. HZDS tu nemalo viac ako slovenský priemer, no SDĽ či komunisti tu mali vysoké čísla. Jana Vaľová tu bola významnou tvárou Smeru. Je poslankyňa Národnej rady a často sa ukazovala s bývalým premiérom Ficom. Sociálne otázky sa snažila predávať v predvolebnom období, ako napríklad stravovanie a iné benefity s tým, že ich poskytuje ona, aj keď to išlo z mestského zastupiteľstva.