pôjdete v nedeľu voliť?
Samozrejme, je to predsa moje právo a tieto voľby sú veľmi dôležité pre budúcnosť Ukrajiny. Všetci, ktorí nechcú ísť voliť, by si mali uvedomiť, že ich nevyužité hlasy sa môžu v budúcnosti obrátiť proti nim.
vaše rodné mesto Stakhanov v Luhanskej oblasti dnes okupujú proruskí separatisti, vy však budete môcť hlasovať v Kyjeve. Ako ste si to vybavili?
Úrady zaviedli elektronický systém pre voličov. Postup je veľmi jednoduchý a využiť ho môžu nielen vnútorne vysídlené osoby, ale aj Ukrajinci žijúci v niektorej zo separatistických samozvaných ľudových republík, kde sa voliť nebude. Stačí, ak prejdú na územie kontrolované ukrajinskou vládou, navštívia najbližšie oddelenie registrácie voličov, ukážu pas a povedia, že prišli z okupovaného územia. Potom si už len vyberú, kde chcú počas volebného dňa hlasovať.
aké bolo vaše detstvo na východe Ukrajiny?
Šťastné. Prežila som ho v kruhu rodiny a s množstvom priateľov. Vyrástla som medzi vlastencami, hrdými Ukrajincami a nebol to pre nás žiadny problém. Doma sme vždy hovorili po rusky a dodnes komunikujeme v ruštine. Na základnej škole sme sa ruský jazyk učili tuším do ôsmej triedy, potom to už nebolo v rozvrhu ako osobitný predmet. Všetci sme vedeli aj po ukrajinsky a matematiku či literatúru sme mávali v ukrajinčine. Nestretla som vtedy nikoho, komu by to prekážalo. Učili sme sa o ukrajinských tradíciách a čítali diela slávneho ukrajinského spisovateľa a básnika Tarasa Ševčenka.
kedy ste z Donbasu odišli do Kyjeva?
V roku 2009, keď som začala študovať politológiu na národnej akadémii Kyiv-Mohyla. Je to jedna z najstarších a najviac patriotických ukrajinských univerzít a vždy som snívala o tom, že raz budem súčasťou jej komunity.
Ukrajinci začali podrobnejšie sledovať politikov, začali sa zaujímať o veci verejné a kontrolovať ich.
ku koncu vášho štúdia, na prelome rokov 2013 a 2014, vypukli v Kyjeve najskôr masové demonštrácie za prozápadné smerovanie Ukrajiny, a potom krvavá revolúcia. Kde ste ju prežili?
Už od prvých dní som bola súčasťou Euromajdanu a takzvanej revolúcie dôstojnosti. Protestovala som a pracovala ako dobrovoľníčka. Pripravovali sme občerstvenie pre ľudí, ktorí bránili Majdan a priľahlú Inštitútsku ulicu, kde zomreli prví ľudia. Keď udreli tuhé mrazy, v Ukrajinskom dome sme protestujúcim na barikádach rozdávali suché oblečenie, aby tam mohli ostať čo najdlhšie.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.