čo hovoríte na výsledky ukrajinských prezidentských volieb?
Boli predvídateľné, no posledných päť rokov sa s výsledkami volieb na Ukrajine nedá byť spokojný.
rozumiete Ukrajincom, ktorí boli takí sklamaní z vlády prezidenta Petra Porošenka, že si za novú hlavu štátu zvolili komika?
Absolútne ich chápem a súhlasím s ich obrovskou dezilúziou. Museli si vyberať medzi oligarchom a človekom, ktorý je bábkou v rukách ďalšieho oligarchu. O Petrovi Porošenkovi všetci vieme, že je zlodej a za jeho vlády sa zhoršila miera korupcie na Ukrajine.
za prvú skúšku pre Zelenského ako budúceho ukrajinského prezidenta možno označiť Putinovo rozhodnutie rozdávať obyvateľom Donbasu ruské pasy. Čo tým šéf Kremľa sleduje?
Myslím si, že je to úvodná facka alebo ukazovanie svalov. Odkaz Kyjevu, že s Moskvou nie sú žarty. Rusko toto robí veľmi rado, videli sme to aj pri anexii Krymu. Aj to bola len skúška toho, ako ďaleko môže Putin zájsť a keďže Západ nezareagoval, zašiel tak ďaleko, ako len mohol. Pasportizácia nie je nová vec, funguje to aj v ďalších separatistických regiónoch, ktoré sú pod kontrolou ruskej vlády.
aké náročné je pre novinára dostať sa na územie samozvaných separatistických republík, Doneckej či Luhanskej?
Ako reportér by som sa tam dostal iba vtedy, ak by mi schválilo vstup tamojšie ministerstvo informácií, ktoré však v skutočnosti kontroluje ruská spravodajská služba FSB. To už pre mňa s mojimi textami nie je možné. Jedinou možnosťou je teda zabudnúť na to, že som novinár a pokúsiť sa dostať na okupované územie mimo dohľadu úradov.
toto všetko by azda nebolo možné bez dôvery, ktorú ste si museli u ľudí na východe Ukrajiny získať. Ako sa vám to podarilo?
Chodil som tam často a postupne som si začal uvedomovať, že robím skôr antropologický výskum než obyčajnú novinárčinu. Spriatelil som sa s mnohými ľuďmi a začali sme si vzájomne dôverovať. Chvíľu mi trvalo, kým som si uvedomil, že tých ľudí treba naozaj začať počúvať. Najmä preto, lebo to takmer nikto nerobí. Vojna extrémnym spôsobom spolarizovala ukrajinskú spoločnosť a všetci vrátane novinárov sú buď na jednej, alebo na druhej strane konfliktu. Objektivita je v troskách, všetci sa cítia vojakmi vo vojne, a to platí aj o niektorých slovenských novinároch, ktorí píšu o tomto konflikte.
v čom teda robíme chybu?
Novinár sa má snažiť čo najobjektívnejšie uchopiť tému a nemyslieť od začiatku na to, že Vladimír Putin je agresor a Ukrajina jeho obeť. To je zlý prístup, ktorý deformuje aj úroveň verejnej diskusie na Slovensku, kde sme tiež buď proruskí, alebo proukrajinskí. Práve v novej knihe sa snažím ukázať, ako sa vojna na Donbase začínala. Povedať len to, že Putin je agresor, to nestačí. Je to príliš zjednodušujúce a urážlivé pre ľudí, ktorí úprimne veria, že ich ruský prezident ochránil.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.